Keď som sa ráno zobudil bol som premočený ako žďoch. Mohli ste mi pyžamo žmýchať. Konečne som sa jej zbavil. Bolo po chrípke.
Bolo už pred Vianocami. V Mestečku v kultúrnej miestnosti vedľa riaditeľstva sa chystalo vianočné posedenie. Deti tu predviedli kultúrny program a dostali od sponzorov a podporovateľov balíčky so sladkosťami. Bolo to veľmi fajn. Prišli mnohí významní ľudia z mesta. Všetci sa usmievali a priali nám pekný život. Tuším tu bol aj primátor a ešte nejakí dôležití ľudia. Vianočná hudba a koledy z magnetofóna sa ozývali po miestnosti. Chýbal mi tu otec. Rodičov ktorí sa hlasia ku svojim deťom vždy pozývajú. Je ich síce takých veľmi málo ale sem tam sa nejaký rodič nájde. Môjho otca vychovávatelia ani z riaditeľstva nepozvali. Takéto hnusné správanie im nikdy neodpustím.
Otca v našom prenajatom bytíku na Staničnej ulici navštevovala kurátorka z obvodného úradu. Hovorila tomu práca s rodinou. Bola mladá a hlúpa. A tučná. Keď jej otec povedal že som priveľmi rýchlo v Mestečku schudol, povedala že mi to takto viac sluší. Otec na ňu neustále tlačil, aby som už mohol z Mestečka domov. Pýtal sa jej či už podala na súd žiadosť o zrušenie ústavného pobytu. Neustále podanie na súd odkladala. Bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia. Otázke sociálnej práce vôbec nerozumela. Otec sa rozbehol na úrad a hovoril tam s vedúcou oddelenia. Tá bola úplne normálna. V ten týždeň sociálne oddelenie podalo žiadosť na súd o zrušenie ústavnej starostlivosti. Do toho však prišli vianočné súdne prázdniny. Ešte som si musel nejaký čas počkať.
Možno by sa dalo očakávať že príchodom Vianoc frekvencia a počet návštev blízkych a rodičov detí z Mestečka o niečo vzrastie. Nič také som teraz záverom roka nepozoroval. Nevidel som ani žiadne naladenie detí na Vianoce. Nevidel som žeby ich vianočný čas nejako zmenil. Zdalo sa mi že ku sviatkom pristupovali konzumne a na môj vkus až príliš vecne. Chápem to. Bolo to možno tým že ani v ich živote v Mestečku sa počas Vianoc nič významne nezmenilo. Vychovávatelia boli rovnako protivní a nechápaví ako v ktorekoľvek iné dni. Nikto za deťmi neprišiel a nedoniesol sladkosti či nejakú pozornosť či záujem navyše. Boli to normálne šedé dni v nudnom neinšpiratívnom živote. Nič sa v ich živote nezmenilo. A tak i Vianoce pre nás zapadli niekam do úrovne iných nudných mestečkárskych dní počas roku. Jedine čo dokázali decká oceniť boli voľné dni bez školy a povinnosti. Vianoce boli pre nás v domove sterilné a bezvýznamné ako obyčajné školské prázdninové dni. Jediné čo pripomínalo sviatky boli ozdobené trblietajúce sa stromčeky. Každé dieťa ktoré okolo stromku prechádzalo si do neho koplo, ako do niečoho čo sem akosi nepatrí. Čo sa sem vôbec nehodí. Niečo čomu deti úplne nerozumeli a čo ich možno aj trochu rušilo.
