Z decáku konečne do školy (005)

Pokračovanie: Bojoval som sám so sebou, aby som sa nejako dokázal vysporiadať s tým, čo mizerného teraz žijem. Pochopil som, že je to o mne, aby som dokázal otupiť ostrie vlastných citov, pretože to ja trpím. Otec v nemocnici skoro nevníma, ale ja som tu vystavený vlastnej zdrvujúce slabosti. Prestal som si úplne veriť. Sám seba som pokladal za nešťastného a to neni dobre. To čo mi najviac vadilo na mojom pokakanom stave, bola vlastná nedôstojnosť s ktorou som sa musel reálne potýkať. Už som nebol nik. Len niktoš a lúzer. Vždy keď som došiel do svojej izby, sedelo nejaké decko za mojim počítačom a mlátilo do klávesnice. „Okamžite to nechaj a vypadni," rozreval som sa na votrelca. Žena zo sociálky, ktorá pre mňa vtedy došla, aby ma odviezla do decáku, mi povedala, že si nemusím brať so sebou takmer nič, že v detskom domove majú všetko. A sladko sa usmievala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Aj keby som jej veril, počítač by som si so sebou vzal vždy. Mal som vo svojom kompíku hry, empetrojky, filmy, a hlavne strašne veľa fotiek. Counter strike, myslím tu hru, tá sa dá hrať aj offline, tak čo. V počítači som mal kamarátov i kamošky zo žúriek, spolužiakov zo základky. Ale hlavne zo strednej školy. Akoby sme na tej zdravotnej škole nerobili nič iné, len sa spolu fotili. Ak vám zoberú kamarátov a voľnosť, vzali vám všetko, už vám nič viac nezostalo. Už o pár dni začne škola a ja uvidím všetkých, chalanov i naše baby. Na zdravotnej v Trenčíne sú najkrajšie babenky a najkúlovejší chalani. Bál som sa, ako to celé moji spolužiaci vezmú, že som zrazu z ničoho nič v decáku. Vlastne som sa veľmi bál, či ma nevystrčia z kola normálnych stredoškolákov von. Nevedel som, či nemám tajiť, že som v decáku. Ale to by sa asi skoro prevalilo. Mali sme v triede len troch chalanov. Ja som bol štvrtý. Ostatok boli samé dievčatá. Veď hovorím o zdravotnej škole.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nikdy som sa tak netešil do školy, ako práve teraz. Človek by si pomyslel, že som šprt. Bol som priemerný žiak. Nikdy som sa neučil. Rozhodol som sa už kedysi v prvej triede základky, že sa nebudem učiť, že si proste musím vystačiť s tým, čo sa dozviem na predchádzajúcej hodine. Pätorku som nikdy domov nedoniesol, takže sa mi to osobné rozhodnutie oplatilo. Dnes konečne vypadnem z bunky do školy. Raňajky som zjedol aj so svačinov, aj tak som bol hladný a rozbehol som sa na autobus. Vychovávateľka ma ešte pred bunkou zastavila a dala mi nejaké peniaze, aby som si kúpil kredit na kartu na mestskú dopravu. Vzal som peniaze a bežal som. Ak vám niekto podáva peniaze bez toho, aby sa na vás aspoň trošíčku usmial a pôsobil prajucne, účastne, potom zostáva len odstup a bezcitnosť. Podať niekomu peniaze pokladám skoro za intímnu vec. Aspoň v takomto prípade. Radšej som sa pozeral dopredu. Tešil som sa na tento deň, škola, chalani , spolužiačky a po škole si zájdeme ku Kozlovi na kofolku. Bude sranda. Akoby som ani nebol v decáku, V tej chvíli som už nebol. Bol som konečne slobodný. Všetko komplikovala moja návšteva ocina, ktorú som potom všetkom plánoval. Tá sa do toho všetkého nehodila. Nie žeby som sa na neho netešil, tešil som sa ako blázon, ale osudovo narúšala tento môj obrovský kôš šťastia.

Michal Herman

Michal Herman

Bloger 
  • Počet článkov:  142
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Normálny mladý chalan, ničím zvlášť výnimočný. Všetko podstatné sa dozviete z článkov. Zoznam autorových rubrík:  Súkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

141 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu