Zle som niesol, že ma nechceli púšťať za otcom do nemocnice. „Máš ísť hneď domov." A najhoršie to bolo s každodennými obedmi. Školu som mal pravidelne do pol švrtej poobede. Obedy sa v mestečku vydávali len do tretej hodiny. Aj keby som sa rozkrájal, nedalo sa to stihnúť. Ešte som musel stíhať návštevu ocina v nemocnici. Rozhodol som sa, že od návštev otca neustúpim, za žiadnu cenu. Aj keby mali naplniť svoje vyhrážky polepšovňou. Najhorší bol hlad, neustály hlad. Nemohol som stíhať obedy. Málokedy mi obed doniesli aspoň v obedári do bunky, aby som sa mohol najesť. Za pol roka som schudol pätnásť kíl. Moji známi, spolužiaci a priatelia ktorí ma poznali pred Mestečkom sa hrozili. Keď som to povedal na sociálke v meste, stopäťdesiatkilová kurátorka mi povedala, ako mi to teraz sluší. Neustále som mal stiahnutý žalúdok a srdce mi mlátilo o sto šesť. Najhoršie je ta bezmocnosť a pocit, že nejestvuje nikto, kto by vám pomohol. Zastal sa vás. Stále som mal depku. Do noci som bol hore a stále som si kládol otázku, kde sa stala chyba. Vedel som ako a prečo sa všetko udialo a predsa som nemohol spať. Stano, môj spolužiak zo zdravotnej, vždy chodil v elegantných oblekoch mi nosil pravideľne svačiny. Pred tým si nosil dva bohato obložené rohlíky, potom osem.
Keď som ráno vypadol z bunky, len vtedy som začal naozaj žiť. Po štvrtej popoludní som skapíňal. Už cesta do školy bola absolútne oslobodzujúca. Chalani v triede boli fantastickí. Boli sme len štyria chalani v triede. Elegán a lámač srdc Stano, bol na staršie baby. Ak mala tridsať, bola najfajnovejšia. Pohoďák, smilník a dobrák Michal bol dobrovoľný hasič a pekný chalan a nakoniec Samko. Samuel si maľoval nechty, hodne afektil, ale bol absolútne v pohode. Chvíľu mi to trvalo, kým som zistil že je fajn chalanisko. Stačilo niekoľko rozhovorov a spoločných ciest zo školy a zmenil som názor na všetkých gayov. Mal správne názory a bol slušný a chápavý. Na jednom ostrove by som s ním asi nezostal, ale pokojne by som ho obránil, keby ho na diskotejke napadli. Vlastne škola bol môj ostrov, ktorý ma každé ráno zachraňoval.
