Janišová ziapala ako bláznivá. Nedokázala sa ovládať. Víkendy u otca mi však nedokázali zakázať. Nikto z nich to nedokázal. Aj keď veľmi hceli. Nad tým bdela teta doktorka Havranová, vedúca sociálneho oddelenia v Trenčíne. Ta ubezpečila môjho otca že sa k nemu na víkend vždy dostanem. "O to sa postarám!" Povedala otcovi. S tým nedokázali vychovávatelia ani so svojou slávnou vedúcou výchovy Janišovou nikdy nič spraviť.
Z toho pretlaku na moje nervy som sa pred Janišovou prekecol že nosím otcovi domov žiadosti o hostiteľský pobyt a že on ich u nás doma podpisuje. Riaditeľstvo vyžadovalo aby sa otec vždy dostavil do bunky a žiadosť podpísal tam. Chceli ovládať aj môjho otca. Nestačilo im že zotročujú mňa. Mali potrebu ovládať aj môjho ťažko invalidného otca. Keď sa Janišová dozvedela že otec nechodí podpisovať zmluvu do Mestečka spravila riadny bordel. Zjazdila všetkých vychovávateľov a špeciálne vychovávateľa Goliána. Nikdy mi to neodpustil že som to na neho povedal. Nič zlé som s tým nesledoval. Nepokladal som túto informáciu za takú škodlivú. Nie je jedno či otcovi žiadosť donesiem ja alebo ju príde otec podpísať do Mestečka? Vychovávateľ Golián bol na mňa poriadne nahnevaný. Už nikdy ho to neopustilo. Nikdy mi to neodpustil.
Došiel som na to prečo ma tak vychovávatelia neznášajú. Nebolo to preto žeby som nejako zvlášť neposlúchal. Poznal som dobre pomery v Mestečku. Z mojim poslúchaním či neposlúchaním to nemalo nič spoločné. Boli tam omnoho horšie decká ako ja. Dôvod pre ktorý sa na mne stále vŕšili bol ten že ma nikdy nedostali na kolená. Nikdy som nedal vychovavateľom pocit že ich potrebujem. Bolo pre mňa dôležité. Zostať nezávislý. Nezazlievam že iné deti prejavovali odkázanosť. Nemali nikoho na svete. Ja však svojho rodiča mám. Nepotrebujem sa hrať na oddané a milujúce dieťa. Preto mi robili zo života peklo, lebo som ich nepotreboval. Najlepšie by som zapadol ak by som začal na ostatné deti na riaditeľstvo donášať. Ti najhorší ktorí by ináč putovali do polepšovne si krk zachraňovali donášaním na riaditeľstvo na iné deti. A tie hlupane na riaditeľstve Mestečka to prijimali. Najviac Janišová. Bol som príliš slobodný a nezávislý aby mi čokoľvek odpustili.
