Tieto články som dal dokopy vrámci ročníkovej práce v treťom ročníku na gymnáziu. Prvý článok je úvod do problému.
Václav Klaus. Tento významný český politik je známy tým, že si nenechá svoj názor len tak vziať a rád pláva proti prúdu. Veď sme sa o tom presvedčili aj pri hlasovaní o prijatí Lisabonskej zmluvy, európskej ústavy. Je otvoreným odporcom integrovanej EÚ, čo rád dáva najavo a za to nieje práve obľúbený na politickej scéne. Už niekoľkokrát sme sa však presvedčili, že jeho prognózy sa nakoniec s odstupom niekoľkých rokov naplnili a tak to je aj s aktuálnym problémom EÚ, krachujúcim Gréckom.
Už na obálke sa Klaus pýta:“Co je ohroženo: klima, nebo svoboda?“. Túto otázku sa snaží Klaus objasniť v jeho diele. Táto otázka ma zaujala, pretože prináša iný pohľad na informácie, ktorými sme denno-denne zahataní z médii. Z novín a z televízii sme nabádaný k tomu, aby sme uverili, že kvôli následkom znečisťovania životného prostredia sa na ľudstvo ženie neodvrátiteľná katastrofa. Je to na prvý pohľad bezútešná situácia, no na druhej strane sa musíme opýtať: Je to pravda alebo propaganda? Je jasné že v 20. storočí ľudstvo začalo produkovať niekoľkonásobne viac CO2. Otázka znie, či je jedinou možnou odpoveďou je hystéria a bezhlavé výdavky na premrštené programy znižujúce CO2.
V týchto článkoch chcem zahrnúť aj iné výsledky nadobudnuté v danej oblasti ako tie, ktoré sú nám podávané z masmédií. Jeden zo zakladateľov enviromentalistov, Paul Ehrlich, v roku 1968 navrhoval zmenu ústavy USA, pretože podľa jeho mienky svet nedokáže absorbovať obrovský populačný rast amerického obyvateľstva. Dnes, v dobe, keď je na svete skoro o tretinu viacej ľudí, sa nám tieto návrhy zdajú byť absurdné. Je potrebné zastaviť túto umelo vytvorenú paniku okolo globálneho otepľovania, aby sa ľudstvo v roku 2200 nesmialo na tom, že najväčším problémom civilizácie 21. storočia bolo niečo tak banálne, ako globálne otepľovanie.
