V prvom rade sa musíme spýtať prečo človek ako jediný druh v procese vývoja stratil srsť ktorú jeho predkovia evolúciou získavali milióny rokov. Sám Darwin mal na túto otázku teóriu, v ktorej vysvetloval, že strata srsti bola spôsobená tým, že samci začali vyhladávať a preferovať samičky, ktoré mali menej srsti a tým sa rokmi úplne vytratila srsť, ktorú všetky ostatné druhy majú.
Táto teória bola ale kontroverzná z toho hľadiska, že na to aby k podobnej selekcii a preferovaniu došlo musela mať strata srsti pozitívny vplyv na reprodukciu a zachovanie silnejšieho druhu. Keď sa, ale pozrieme všade okolo seba do zvieracej ríše, preferované sú vždy jedince s najhrubšou a najhustejšiou srsťou ako pokračovatelia rodu a slabo srsté jedince sú vnímane ako choré a preto nevhodné na pokračovanie rodu, čím evolúcia zabezpečuje výber silných vlastností a zbavovanie sa slabých, neproduktívnych.
Zvieracia kožušina je úžasne komplikovaný systém slúžiaci na ochranu pred teplom a chladom súčasne, pred vlhkom a dažďom pričom ani najmodernejšie goretexové a nanotextílie nedokážu tak dokonale imitovať to čo príroda vytvorila. Prečo potom tá strata srsti?
Odpoveď daľej vedie do kolísky našej civilizácie, do Afriky, kde po tejto zemi pravdepodobne prvý raz kráčal jedinec, ktorého môžme považovať za priameho predchodcu človeka. Test horúčavy aplikovanej na nahého a oblečeného človeka ukázal, že oblečený človek mal výhodu, keďže väčšinu horúčavy absorbovala textília a vnútri zostával chladený. Na podobnom princípe slúži aj zvieracia srsť. Aj keď sa nám zdá, že tým zvieratám musí byť horko pod africkým slnkom ich koža ich práve chladí. Strata srsti vyzerá stále ako nevýhodný faktor.
Zabudli sme ale vziať do úvahy faktor potenia, ktorý má človek ako jediný vyvynutý v takom množstve ako žiadny iný druh. Keď zohladníme tento faktor, ktorý človek dosiahol v procese vývoja na náš test horúčavy situácia sa rapídne otočí. Oblečený človek sa časom začne potiť a jeho oblečenie navlhne a sušenie a evaporácia sa stane značne komplikovanou, zatiaľčo nahý človek veľmi rýchlo odparí vodu ktorú vypotí jeho telo čím sa rapídne ochladí.
Takže kombináciou vývoja potných žliaz, ktoré sú komplikovanejšie a výhodnejšie pre migrujúceho a dlé vzdialenosti putujúceho človeka, sa potreba srsti stáva skôr záťažou ako úžitkom. Ďaľej boli robené testy prítažlivosti, z ktorých sa zistilo že ľudia prirodzene preferujú a prídu im príťažlivejšie vo väčšine hladšia ako zarastená pleť. Týmto možno vysvetliť a potvrdiť teóriu straty našej srsti tým, že pre naš druh bol výhodnejši vývoj potných žliaz a obnažená pokožka, čím telo automaticky vyvynulo zmysel pre preferovanie jedincov s redšou srsťou až sa okrem hlavy a genitálií v podstate úplne vytratila.
Na otázku kedy začalo dochádzať k tejto zmene sme dostali odpoveď genetickým rozborom malých symbiontov žijúcich s nami odkedy máme srsť. Vši. Rozborom ich genetického kódu môžeme spoznávať vlastný vývoj. Stratou srsti na celom tele, ktorá sa u ľudského druhu začala diať mala veľký vplyv na prispôsobenie a zmenu týchto malých potvoriek. Skúmaním ich vlastnej zmeny genetického kódu sa prišlo na to, že prces strácania srsti nastal už 3 milóny rokov dozadu.
Ďaľej sa vďaka rozboru špeciálneho druhu vší žijúcich len na textíliach zistilo, kedy človek začal svoju nahotu zakrývať. Bolo to len približne pól milóna rokov dozadu. Odvtedy začalo oblečenie formovať naše kultúry.
Problémom zakrytia odhalených partií človeka spôsobilo taktiež komplikáciu indentifikácie a sexuality. Zvieratá sexuálne komunikujú ukazovaním odhalených častí, čo v tomto prípade prestalo fungovať. Zaujímavosťou je adaptácia tohto problému identifikácie u človeka. Pri testoch ľudí s okuliarmi, ktoré ukazovali na počítači body, kam človek pozerá sa zistilo, že hlavným zdrojom identifikácie sexuality u človeka je pohyb panvy do strán u žien a pohyb ramien do strán u mužov. Ramená a boky sú dve oblasti ktorú podvedome kontoroval každý zúčastnený na tmavej siluete ktorá nebola na prvý pohľad rozpoznateľná.
Veľmi zaujímavú štúdiu robila Dr. Martie Haselton, ktorá skúmala povedomú selekciu mužov žien podľa ich plodnosti. Robila fotky žien počas celého ich menštruačného cyklu a posledná bola tesne pred ovuláciou, kedy je žena najplodnejšia. Tieto fotky potom dala hodnotiť mužom a výsledky boli zarážajúce. Viac ako 60 percent mužov označilo fotky žien v cykle s vysokou plodnosťou za najatraktívnejšie aj keď boli úmyselne najviac zahalené. Musí teda exitovať podvedomý vnem, ktorým dokážu muži identifikovať plodnosť ženy. Táto štúdia bola potvrdená trochu úsmevnou štatystikou, kedy monitorovali zárobky gogo tanečníc a presne ako sa očakávalo, ich zárobky a sprepitné bolo najväčšie práve v ich čase plodnosti.
A poslednou vecou, ktorou sa vedci v tejto oblasti zaoberali bol pocit hanby. Pocit hanby je v podstate prirodzený obranný mechanizmus nášho tela. Naše deti sa rodia na rozdiel od ostatných druhov úplne bezbranné a v mnohých oblastiach nevyvinuté. Ich mozog potrebuje ešte dlhé roky vývoja k vlastnej samostatnosti. K tomuto je uspôsobená aj výchova a spôsob partnerstva u človeka. Sme prirodzene stvorení tak, aby sme nášmu potomkovi dali to najlepšie čo máme a posunuli ďalej naše gény.
Ľudský druh žije všeobecne v hustejšej populácií a väčšej spolupráci, ktorá prirodzene ponúka pokušenia. Podvedenie parterov. Nahota môže byť svojím spôsobom ohrozením spoločenskej súdržnosti, pretože môže byť pozvaním k zlyhaniu, tým že odhalíme svoju osobnosť, svoje telo, svoju sexualitu spôsobom, ktorý ponúka príležitosť sexuálneho správania mimo principiálneho zväzku.Preto vyvinutý pocit hanby slúži na posilnenie nášho odhodlania zostať verný našim partnerom a zdieľať zodpovednosť za výchovu našich detí.
