Hypatia bola dcérou matematika Theóna Alexandrijského, ktorý vyučoval v Alexandrijskom Múzeu v Egypte. Bol to komplex plný slobodných škôl a nachádzala sa tu aj slávna Alexandríjska knižnica.
Hypatia vyučovala v škole neoplatonizmu, ktorej riaditeľkou sa stala v roku 400. Zaoberala sa pohybom planét, teóriou čísel a kónickými sekciami. Viedla korenšpondenciu s mnohými učencami z iných miest a bola populárnou učenkyňou, ktorá priťahovala žiakov zo všetkých kútov ríše.
Zo záznamov vieme, že vynašla astrolab, odmerný mosadzný hydrometer a hydroskop spolu so svojim žiakom a neskorším kolegom Synesiusom z Grécka. Svojim postavením a kontaktami mala značný politický vplyv v celom meste.
Hypatiin známy, Orestes, bol Alexandrijský guvernér a pohan rovnako ako Hypatia. Orestes bol silný odporca nového kresťanského bikupa Cyrila Alexandrijského, budúceho katolíckeho svätca. Orestes, podľa dobových záznamov priamo vystúpil proti Cyrilovi, proti vyhnaniu všetkých židov z mesta, za čo bol následne zavraždený kresťanskými mníchmi.
Neskôr Cyril začal vystupovať aj proti Hypatii na čo mal viacero "legitímnych" dôvodov. Bola zástancom heretických učení pod čo spadali jej empirické vedy a taktiež pohanský kult. Daľej bola spolupracovníčkou Orestesa a nepochybne slobodná žena, ktorá sa vedela postaviť za svoje. Cyrilove kázanie proti Hypatii bolo spúšťacím faktorom, ktorý podnietil sfanatizovaný dav kresťanov, ktorý v marci roku 415, cez sezónu Lentu, zastavili jej povoz keď prechádzala Alexandriou. Dav bol vedený pravdepodobne Nitrianskými mníchmi, ktorých viedol Peter the Reader, Cyrilov asistent. Kresťanskí mnísi ju vyzliekli, a ťahali ulicami do nového pokresťančeného kostola Caesareum, kde bola brutálne zavraždená. Záznamy píšu, že bola stiahnutá z kože, rozštvrtená a zbytky tela boli spálené. Niektoré záznamy spomínajú, že väčšiu časť mučenia bola Hypatia ešte nažive.
Hypatiini študenti následne utiekli do Atén, kde neskôr začali silno rozkvitať matematické školy. Neoplatonickú školu, ktorú viedla pokračovala v Alexandrii až do roku 642, kedy sem vtrhli Arabi.
Po vpáde Arabov bola Alexandrijská knižnica vypálená, a spisy boli použité ako palivo na zohriatie kúpelov pre okupantov. Väčšina diel Hypatie bola zničená. Jej spisy poznáme vďaka jej žiakom a pokračovateľom, ktorí ju často citovali a z pár listov, ktoré jej napísali jej súčasníci.
Je veľmi časté počuť kresťanov spomínať ako boli prenasledovaní. Áno, bolo to neľudské a kruté a je mi osobne ľúto všetkých tých ľudí. Ale ja sa tiež pýtam kto vysvetlí ich prenasledovania, ich decimáciu pôvodných kultúr a ich násliné šírenie viery mnohokrát mečom a ohňom pod praporom ich zakladateľa, ktorý bol pacifista a šíriteľ pokoja a lásky k nepriateľovi. Je smutné, že až humanizmus a osvietenstvo spôsobili skutočnú reformu pôvodnej biblickej správy tohto Nazaretského a toľko storočí bolo inštitucionálne šírené jeho posolstvo v prekrútenom a nebiblickom podaní, ktoré potláčalo a nerešpektovalo základné ľudské slobody.
Primárne záznamy spomínanej udalosti pochádzajú z 5. Storočia od Sokrata Scholastika, zo 7.storočia od Jána z Nikiu, a v 18.storočí danú udalosť spomína Edward Gibbon. Dobové dokumenty sú priamo prístupné na wikipédií.
