Osobne rád počúvam hudbu všetkých žánrov pričom dôležitá je pre mňa pri výbere originalita, energia, kreativita a inšpiratívnosť samotnej hudby. Tieto vlastnosti by malo svojim spôsobom obsahovať aj textové posolstvo. Keďže je môjmu srdcu najbližšie metal, rozoberiem jeden problem práve na ňom.
Uvediem dva smery v metalovej hudbe s ktorými sa nedokážem stotžniť. Za takéto protipóly považujem hudbu s kresťanským a satanistickým posolstvom. Veľa krát bývajú tieto smery tak ideologicky zaťažené na svoju filozofiu , čo sa ovplyvňuje samotnú kvalitu hudby.
Nekonečnou slučkou tohto boja je absencia kreativity, ktorá vyúsťuje v opakované prevracanie tých istých hodnôt toho druhého, čím v konečnom dôsledku neprináša nič nové.
Nech robia kapely so satanistickým posolstvom akúkoľvek dobrú hudbu, ktorú aj veľa krát robia, ich neustále pubertálne propagovanie satanizmu a stále tá istá nenávisť ku kresťanstvu a všetkému čo je s tým spojené robia posolstvo ich hudby suchým, nezaujímavým a zaseknutým v opakovaní rovnakých vzorcov nenávisti a odporu bez cieľa. Chýba mi v tom hĺbka, zmysel a inšpirácia.
Na druhej strane kapely s kresťanským posolstvom nie sú na tom o nič lepšie. Satanisti prevracaju hodnoty kresťanstva tak kresťania začali prevracať hodnoty satanizmu. Oni prevracajú naše kríže tak my prevrátime ich prevrá tené kríže. Dôsledok? Prázdne posolstvá opakovaných suchých náboženských fráz, kedy kvalita hudby záleží na tom koľko krát sa v piesni vyskytne slovo Ježiš alebo Boh.
Obdivujem a ďakujem preto všetkým hudobníkom, a je jedno či sú to kresťania alebo satanisti, ale podstatné je to, že sa dokážu vytrhnú z týchto zakliatych vzorcov slepej frázovosti a ponúkajú popri výbornej hudbe aj myšlienky ktorými sami prechádzajú a nechávajú v nich originálnu stopu svojho života.
V Ježišovej aj LaVeyovej biblii sa nachádza kopu hlbokých myšlienok nad ktorými je múdre sa pozastaviť a pouvažovať o nich. Neprevracajme ich posolstvá svojou neschopnosťou vidieť za obzor.
