Napríklad niektorí kresťania verili vo viacerých bohov, iní verili, že jediný pravý boh nestvoril tento svet v ktorom žijeme, ale stvorilo ho zlé božstvo. Toto zlé božstvo bol v skutočnosti Yahweh Starého Zákona. Niektorí neverili, že Ježiš bol človekom a niektorí zas, že bol Bohom. Pre niektorých nebola Ježišova obeť na kríži potrebná pre spásu, no niektorí si mysleli, že Ježiš vôbec nezomrel.
Dneska môže byť pre nás zvláštne, ako sa všetci títo ľudia mohli nazývať kresťanmi, pretože žijeme v predstave, že aspoň základné veci majú všetci kresťania spoločné. V prvých troch storočiach to tak ale nebolo. Určitá jednota všetkých názorov bola až po treťom storočí presadená víťaznou skupinou kresťanov, ktorý rozhodli o všetkých otázkach v ktorých sa dovtedy kresťania navzájom dohodnúť nevedeli. Práve vďaka tomuto zjednoteniu panuje dnes v kresťanstve v hlavných otázkach jednotný názor.
Prvotné komunity boli ale natoľko rozdielne, že je namieste hovoriť skôr o pôvodných kresťanstvách ako pôvodnom kresťanstve. Na tieto rozdielnosti nemusíme ani čakať do druhého storočia, lebo sa prejavujú už v samotnom Novom Zákone v názoroch oponentov sv. Pavla.
V jeho liste galaťanom sa dozvedáme, že do Pavlovej komunity prišli iný kresťania, ktorí hlásali, že pohania sa musia obrezať a dodržovať Tóru ak chcú byť kresťanmi. Mnohí z komunity to začali dodržovať, pretože to dávalo logiku. Ak chce niekto uctievať židovského Boha, mal by to robiť židovským spôsobom a tradíciou. Pavol mal ale úplne iný názor. O ktorom rozhnevane píše práve v tomto liste. List galaťanom je jediným listom, ktorý nezačína vďaky vzdávaním ako to Pavol zvykol. Pointa je v tom, že Pavlovi odporcovia boli tiež kresťania, ktorý považovali Pavlove učenie za nepravé a svoje za pravé. Pravdepodobne mali aj svoje vlastné knihy dnes už stratené.
Rovnaká rozdielnosť názorov je zrejmá aj z Listu korinťanom. V ňom sa dozvedáme, že tunajší kresťania mali až tak odlišné názory, že jeden druhého kvôli nim ťahali na mieste súdy. Z listu je zrejmý hlavný problém v tom, že niektorí kresťania podľa Pavla zle chápali účel Kristovho zmŕtvychvstania, pretože si mysleli, že ak sa raz obrátili a zmŕtvychvstali s Kristom, ich duch bol už vyzdvihnutý do neba, a preto nie je vôbec podstatné čo robia s telom. Títo kresťania, pred ktorými Pavol varuje mali svoj pohľad, ktorý považovali za pravdivý a ten Pavlov za nesprávny.
Rozdielne pohľady a prístup ku kresťanstvu sa nachádza aj v samotných kánonických evanjeliách aj keď nám to na prvý pohľad nie je zrejmé, lebo to berieme ako celok, keďže Biblia je jedna kniha. Rozdiely medzi jednotlivými evanjeliami často harmonizujeme tým ,že ich čítame ako celok s jedným a rovnakým názorom. V skutočnosti ale daní autori jednak nevedeli, že ich dielo bude v kánone a nemuseli vedieť ani o sebe navzájom.
Čo vlastne Ježiš hlásal? Inú odpoveď nám dáva Marek a inú Ján. V Marekovi Ježiš hlása príchod kráľovstva nebeského a potrebu pokánia a celé to podáva v podobenstvách. Ježiš v Marekovi nerozpráva o sebe, ale o príchode kráľovstva. V Jánovi ale Ježiš rozpráva len o sebe a ani raz nespomína príchod kráľovstva nebeského. Taktiež ani raz nepoužíva podobenstvo. Každý z týchto pohľadov ukazuje iného Ježiša, akoby každý autor vychádzal z iných tradícií.
Čo otázka, či kresťania majú dodržiavať židovský zákon? Ak si prečítate Matúša tak odpoveď je jasné áno, no ak si prečítate Pavla odpoveď je jasné nie. Dané rozdiely znovu svedčia o iných tradíciách z ktorých autori vychádzali.
Ďalej sa posunieme k prvým cirkevným otcom a to konkrétne k Ignácovi Antiochijskému, ktorý píše listy viacerým cirkvám v Malej Ázií. Hlavnou myšlienkou jeho listov, je starosť o herézy, ktoré sa v týchto cirkvách vyskytujú a o ktorých sa dopočul. Ide samozrejme ale o herézy z pohľadu Ignáca, pretože kresťania, ktorí ich hlásali považujú prirodzene za heretika Ignáca.
V jeho listoch rozpoznáme dve hlavné herézy. Prvou je židovská forma kresťanstva, ktorá nástojila na potrebe dodržiavania židovských zákonov. Presne s rovnakým učením sa stretol aj Pavol a jeho galatskí kresťania. Ignác pred týmito kresťanmi varuje, a odvoláva sa na sv. Pavla a jeho učenie. Podľa historikov, táto skupina židovských kresťanov vychádza a združuje sa okolo evanjelia podľa Matúša, ktoré ich pohľad podporuje.
Druhá forma herézy predstavuje takzvaný doketizmus. Ide o vieru v to, že Ježiš nebol v skutočnosti človekom z mäsa a kostí, ale len ilúziou. Daní kresťania nedokázali pochopiť paradox toho, že Ježiš bol zároveň človekom aj Bohom. Pre nich Boh nemohol byť človekom rovnako ako človek nemôže byť kameňom. Ignác presvedčuje kresťanov o tom, že Ježiš sa skutočne narodil z Márie, že skutočne jedol a pil a skutočne trpel a zomrel na kríži. Tento pohľad taktiež nepodporoval potrebu mučeníctva, keďže Ježiš podľa neho v skutočnosti netrpel. Mnohí kresťania sa práve mučeníctvom snažili pripodobniť Kristovi a jedným z nich bol práve aj Ignác.
Ďalším príkladom rôznorodosti prvých kresťanov je evanjelium podľa Tomáša, ktoré sa do kánonu nedostalo. Z hľadiska vzniku ide o ranné evanjelium, ktorého vznik je datovaný od roku 60 AD. Predstavovaný Tomáš je bratom Ježiša. Dané evanjelium je často spomínané ako heretické u niektorých ranných kresťanských teológov. Toto evanjelium obsahuje 114 výrokov Ježiša. Niektoré časti sa úplne zhodujú z kánonickými evanjeliami, no niektoré sú úplne odlišné. Ide o gnostické kresťanstvo, ktoré hlása opozíciu materiálnemu svetu, ktorý je zlý a človek je v ňom uväznený a pravým tajným učením Ježiša sa z neho dokáže oslobodiť.
Ranné kresťanstvo bolo veľmi rôznorodé od počiatku a obsahovalo rôzne chápanie viery u ľudí, ktorí sa všetci nazývali nasledovníci Ježiša no ich viera ich zároveň rozdeľovala.
Zdroj:
Prof. Barth D. Ehrman, PhD., Univerzitná prednáška - História ranného kresťanstva, The Teachnig Company.
