Dalo by sa povedať, že vo vulgarizmoch som vyrastal. Škola, miestny štangasti a pravidelné návštevy futbalových zápasov mi zaistili spozať tú najpestrejšiu škálu využitia tohto zvláštneho slangu. Nebolo to pre mňa nič cudzie.
Dnes však tento slang využívam minimálne, ba priam vôbec. Prečo je tomu tak? Prehovoril mi do duše nejaký farárko, ktorému som pravidelne donášal do spovednice svoje jazykové prehrešky? Či stal sa zo mňa kultivovanejší človek na vyššej úrovni? Ani jedno ani druhé.
Dostala ma jedno zaujímavé zamyslenie:
"Prečo väčšina nadávok berie inšpiráciu z oblasti erotiky, keď sex je pekný a poskytuje radosť a priíjemné pocity. Jak sa môže názov pohlavného orgánu používať ako vulgárne synonymum?!"
Logika tohto výkriku ma dostala.
Zamyslel som sa nad absurdnosťou toho...
- že správne chápané kresťanstvo v pozadí s hebrejskou poémov Pieseň Piesní chápalo
pohlavnosť a ľudskú sexualitu ako synonymum radosti, krásy a daru,
- že pohlavnosť ktorú kedysi naši predkovia mali v posvätnej úcte a tvorili okolo nej kulty,
...je dnes hromadne rozšírená vo všetkých vrstvách spoločnosti ako vulgárne synonymum.
Keby dneska prišiel náš predok do tejto spoločnosti, asi by sa na prvý pohľad potešil akej obľube sa u nás dostáva kultom pohlavných údov.
Netvrdím, že aj mne niekedy niečo neujde, priznám sa bez mučenia. Tiež sú situácie či piesne (zónaAchleba), kedy tam vulgarizmus ľudovo povedané pasuje ako riť na šerbel, ale výnimka potvrdzuje pravidlo. Snažím sa mať v mysli tento oxymoron spájania pohlavnej radosti s negativizmom hrubého zrna a nerád preto tieto slangy používam.
Nechcel som týmto nikoho odhovoriť od strašné zlého, skazeného a hriešneho nadávania, len som sa chcel podeliť schápaním mojej filozofie našich vulgarizmov.
Peace!
