Máte niekedy ten pocit, že sa tak ponáhľame v našom živote, že sme uväznení v samotnom zhone tak, že život plynie akoby bez povšimnutia?
Liek je jednoduchý, sedieť a pozorovať.
Viete si predstaviť, žeby ste počas rušného dňa zrazu zastali, sadli si a len tak sedeli a pozorovali ako trávu prečesáva vietor, ako spievajú do toho vtáci a oblaky vás pri tom ticho pozorujú? Ako všade na okolo vás prechádzajú rovnako uponáhľaní, ustráchaní a nervózni ľudia ako ste pred chvíľou boli vy? Títo ľudia predstavujú zrkadlo nás samých.
Nerobíme to, pretože pre dnešnú spoločnosť je zbytočné robiť niečo, čo nie je produktívne a čo nezlepšuje náš život. Ale ako Alan Watts píše vo svojej knihe Cesta Zenu:
„Tak ako sa zamútená voda najlepšie vyčistí tým že ju necháme v pokoji, tak môžeme povedať, že tí, ktorí sedávajú v tichu a nič nerobia, prispievajú rušnému svetu tým najlepším spôsobom.“
Oveľa dôležitejšie je ale to, čo vidíte keď sedíte a pozorujete samého seba. Naučíte sa vystúpiť zo seba a byť ako vlastný pozorovateľ. Uvidíte svoje myšlienky a môžete sa sám spoznať ďaleko viac ako keď sa len za niečím stále naháňate. Môžte sledovať svoje pochybnosti a sebakritiku so záujmom okdiaľ sa berú a či ste schopný ich prekonať. Zhliadnete všetky svoje racionalizácie a naučíte sa ich pustiť. Zbadáte svoj strach a uvedomíte si čím vás drží a tým ho dokážete oslabiť. A toto všetko len tým, že budete sedieť a pozorovať, nie konať.
Sedením a pozorovaním lepšie spoznáte samého seba. Naučíte sa tie najcennejšie veci života. A ako poznáme z kvantovej fyziky efekt pozorovateľa, platí, že pozorovaním meníme to, čo pozorujeme.
Nájdite si dnes pár minút len tak si sadnúť a pozorovať. Môže to zmeniť váš život.
Zdroj:
Myšlienky z projektu zenhabits.net
Alan W. Watts - Cesta Zenu, Votobia, 1995
