V novembri 1859, publikoval jeden brit teóriu, ktorá zmenila všetko, čo sme dovtedy vedeli o svete. Bol to Charles Darwin. Príchod Darwinovej teórie evolúcie vnímajú mnohí ako smrť božieho stvorenia a zrodenie moderného ateizmu. Darwinova teória bola nazvaná univerzálnou kyselinou.
Rozožrala každé tradičné chápanie sveta, vrátanie viery v Boha. Odporovala Biblickému pohľadu, že Boh stvoril svet, a rastliny a zvieratá v šiestich dňoch, 6000 rokov dozadu. Ak bol tento pohľad v kresťanstve centrálny, bol v smrteľnom ohrození. Ale takto to brať, je nepochopením základov kresťanskej viery a toho čo o stvorení sveta učili zakladatelia kresťanstva. Panuje taká domienka, že tisíce rokov, ľudia verili, že v Biblii bola popisovaná faktická udalosť skutočného stvorenia na zemi. Ale takto to chápať, znamená v hĺbke nepochopiť zmysel Biblie.
Filón Alexandrijský, židovský filozof z prvého storočia si všimol, že v Biblii sú pasáže, ktoré si vzájomne odporujú. Namiesto toho, aby to bol problém, Filón v tom videl riešenie, akým spôsobom čítať Bibliu. Pre Filóna tu boli vždy dva významy, a to doslovný, ktorý nám hovoril čo sa stalo, a alegorický, ktorý odkazoval na hlbší zmysel. A pre ňho niekedy alegorický význam, predstavoval dôležitejší význam ako doslovný. Pokiaľ v Písme narazíme na nezrovnalosti, hovorí nám to aby sme nezostali na povrchu, ale hľadali hlbší význam. A presne to robil Filón aj z prvými kapitolami knihy Genezis.
Takže doslovná interpretácia genezisu vôbec nie je pôvodná ani v židovstve. A ani kresťanskí cirkevní otcovia sa nikdy nepýtali: "Je Biblia pravdivá alebo klame?" To ich nikdy nezaujímalo. Pýtali sa: "Aká je pravda, ktorú nám chce Boh ukázať v tomto, alebo tamto texte?" Niekedy potrebujeme mýtus, aby sme dokázali podať komplexné pravdy. Mytologiká reč je jediným druhom reči, ktorý používame na dôležité otázky o živote. Takže tento prístup k pravde, tento prístup k Písmu nie je modernou anomáliou, alebo výtvorom, ale tým ako to cirkev chápala od začiatku. Čítať Genezis ako mýtus a metaforu nie je moderný trend. Vždy to bol hlavný pohľad, toto je ortodoxia.
A vidíme to jasne u jedného z najvplyvnejších mysliteľov kresťanskej histórie, u sv. Augustína. V 5. storočí sv. Augustín napísal text s názvom Doslovný význam Genezisu. Pre Augustína, sa autori Genezisu snažili popísať nevysvetliteľné udalosti. A ako vysvetlíte počiatok existencie alebo samotného času? Použitím rôznych spôsobov vysvetlenia v podobe mýtov. Augustín dokonca varuje kresťanov pred chápaním Genezisu, alebo Bibie doslovným významom.
"Je to zneúctením a nebezpečenstvom, keď neveriaci počujú kresťanov doslovne vykladať význam svätého Písma, rozprávajúc týmto spôsobom nezmysli." (Doslovný význam Genezisu, Sv. Augustín)
Sv. Augustín povedal tiež, že život zahŕňa process realizácií v čase. Povedal, že časom, sa život vyvíja. A mnohí Cirkevní Otcovia učili rovnako. Nechcem tým povedať, že sv. Augustín vedel o prirodzenom výbere, ale keby sme mu o ňom povedali dnes, nemal by s ním najmenší problem. Keď čítame, čo prví Cirkevní Otovia napísali o Biblii, je jasné, že v srdci kresťanstva stojí nie ako vedecká kniha, ale ako spôsob komunikácie Božej prirodzenosti a zmyslu existencie. Toto bolo, a zostáva základom pôvodného kresťanstva, pohľad ktorý je kompletne kompatibilný s Darwinovou teóriou.
Ale samozrejme, kresťania si toto vždy nepamätali, a za pár storočí, tu boli takí, ktorí čítali Genezis doslovne. V roku 1650, to jeden Írsky arcibiskup spravil. Volal sa James Ussher. Ussher veril, že Biblia má v sebe informácie o tom ako vznikol svet. Zapísal si každý datum ktorý tam bol spomenutý, a vypočítal všetky časové periódy pokryté početnou genealógiou. Ussher bol schopný stanoviť presný moment, kedy Boh stvoril Zem. Bolo to večer, 22. Októbra, 4004 BC. Ussherove kalkulácie by boli zaujímavou a výstrednou špekuláciou až pokiaľ sa nedostali na každú stránku Biblie Kráľa Jakuba(KJV), najčítanejšej edícií biblie daľších 300 rokokv.
No napriek tomuto, pôvodné kresťanstvo pretrvávalo. Nie všade sa čítala Genezis doslovne. A postupne ako sa dostávame do 19. storočia, britskí kresťania odkrývajú dôkazy, ktoré ich zastavili od spravenia rovnakej chyby ako Usser.
V prvej polovici 19. storočia, skoro každý občan vyššej spoločnosti nosil suvenír, ktorý priamo odporoval biblickému veku zeme. Boli to fosílie. Pokroky v chápaní fosílií a formácií hornín viedlo geológov k údaju, že Zem bola tvorená niekoľko miliónov rokov. Bola nespochybniteľne staršia ako vek navrhovaný Ussherom.
A bol tu daľší objav, ktorý naštrbil doslovné chápanie Genezisu. Zničilo to ideu, že Boh stvoril všetky tvory v jeden deň. Viktoriánsky vedci odkrývali fosílie dinosaurov, ktoré boli o milión rokov staršie než najstaršie známe ľudské pozostatky.
A čo si o tom všetkom myslela cirkev? Mohla to ťažko poprieť, keďže geológovia, ktorí prišli s týmito objavmi boli kňazi. Boli to Boží muži. Skoro celé 19. storočie bola veda súčasťou nábožnstva, s anglikánskymi kňazmi na najvyšších pozíciach na Oxforde a Cambrige.
V Novembri 1859 bolo Anglicko konfrontované s knihou O Pôvode Druhov od Charlesa Darwina. Toto dielo tvrdilo, že všetok život na zemi sa vyvíjal bilióny rokov, cez zmeny a výber, z našich spoločných predkov. A to zahŕňalo aj ľudí.
História nám hovorí, že toto je moment kedy Darwin zabil Boha. Pôvodné kresťanstvo nemá žiaden dôvod byť ohrozené Darwinovými myšlienkami, a britskí kresťania mali sofistikované chápanie formácie Zeme. Takžke kde sa stala chyba?
Británia bola práve v strede Industriálnej Revolúcie, kujúc nový mocný svet priemyslu a inžinierstva. Do tejto spoločnosti začal prenikať úplne nový obraz Boha, prezentujúc Boha ako veľkého mechanika, ultimátneho dizajnéra. Hlavným vodcom tohto prúdu bol William Paley, teológ, ktorý prirovnal zložitý pôvod života k vnútornému fungovanie hodín. Argumentoval, že život bol tak komplexný, že každý tvor musel byť stvorený individuálne.
Darwinove dôkazy tento názor ohrozovali, a spôsobili vzburu u tých, ktorý tento názor prijali. Ako môžu byť porovnávaní k opiciam? Boli to títo kresťania, ktorí bolo šokovaní a znechutení implikáciami darwinových ideí. Jeho teória zabila Boha, ale len Paelyho Boha, ktorý bol v rozpore s učením zakladateľov kresťanstva.
Ale dokonca aj v Anglicku bolo veľa kresťanov ktorí vítali evolúciu. Deväť rokov po publikáií Darwina rímskokatolícky kardinál John Henry Newman povedal: "Darwinizmus, pravdivý alebo nie, nie je nevyhnutne ateistický. Naopak, môže ponúknuť komplexnejší obraz Božej prozreteľnosti a umu. " Dokona aj anglikánska hierarchia súhlasila. Reverend Charles Kingsley potvrdil, že evolúcia odhaľuje "Ušlachtilú koncepciu Božstva."
Darwin sa narodil ako kresťan, a je pravda, že stratil svoju vieru, ale nie kvôli evolúcií ako to mnohí tvrdia. V roku 1851 bol Darwin zasiahnutý osobnou tragédiou. Jeho desať ročná dcéra Annie sa nakazila cholerou a zomrela v priebehu dvoch týždňov. Toto je udalosť, ktorá mení celú Darwinovu vieru. Môžeme povedať, že pred jej smrťou, bol Darwin veriaci teista. Ale utrpenie, ktoré vidiel v Anninej smrti a pocit nespravodlivosti a márnosti sôsobili to, čo ukončilo jeho kresťanskú vieru.
O Pôvode Druhov nie je veľké ateistické dielo ako o ňom hovoria. Ku koncu života Darwin vyhlásil: "Príde mi absurdné, pochybovať o tom, že človek môže byť zapálený teista a evolucionista zároveň." V tomto svetle, je nesprávne presadzovať, že Darwin je otcom moderného ateizmu. Darwin nezabil Boha, tak prečo si ale aj dnes myslíme, že sú tieto dve veci nezlúčiteľné?
Prvá veľká bitka medzi evolúciou a kresťanstvom sa odohrala na mieste, kde sa drží dodnes, v Amerike. A čo je skutočne zaujímavé je to, že s náboženstvom a vedou to má pramálo spoločné, a s politikou a morálkou skoro všetko.
60 rokov po tom, čo Darwin publikoval svoju teóriu, bola Amerika zasiahnutá obrovskou krížovou výpravou proti evolucionizmu, a zasiahlo to skoro každého. Všetko to začalo v Daytone v Tenessee. V horúci deň v Júli 1925 bola súdna sieň tohto mesta bojiskom medzi liberálmi, ktorí zápasili za slobodu myslenia,a kresťanmi obhajujúcimi ich svätú Bibliu. Toto sa dotklo psychiky celej krajiny a súdny proces zo Scopesom bol rozhodujúcim momentom v histórií. Mladý učiteľ, John Scopes neposlúchol zákon o zákaze učenia evolúcie a dostal sa pred súd. Celý svet pozoroval v úžase ako sa Biblia dostala do súdneho sporu s Darwinovou teóriou. A žiadna zo strán nepreukázala snahu dokázať, či evolúcia bola v rozpore s kresťanstvom, vychádzajúc z toho, že sú absolútne nezlúčiteľné. John Scopes bol uznaný vinným za učenie evolúcie a prehral súdny proces. Ale skutočný dôsledok tohto dňa bol ten, že darwinizmus a Boh boli odteraz vo vojne.
Súdny proces spravil z tohto konfliktu konflikt celonárodný a rozširoval myšlienky, že evolúcia a sloboda slova prehrali proti reštriktívnej dogme náboženstva vytvárajúc dojem, že ak veríte v evolúciu, musíte sa vzdať svojej kresťanskej viery a morálky. Kresťan v evolúciu veriť nemohol.
Ale posledný kresťanský útok na Darwinizmus zašiel ešte daľej. Tvrdí, že je vedeckou teóriou a nie náboženstvom. Je to teória inteligentného dizajnu. Aj keď sa objavila až v roku 1987, bola to v skutočnosti znovuoživená Paleyho teória boha dizajnéra. Vedci po celom svetu ju odmietli, ale pre mňa, najväčší problém je v tom, čo hovorí o Bohu.
Inteligentný dizajn opisuje Boha, ktorý zasahuje do tvorby života, a robí vylepšenia za cesty. Ale ak je to tak, prečo Boh nezasahuje a nezastaví týranie detí, hladomory a genocídy? Boh inteligentného dizajnu je nadprirodzený mechanik, ktorý je extrémne dobrý v tvorení neuveriteľne a nepochopiteľne komplexných štruktúr a procesov, ale vyzerá akoby mu chýbala akákoľvek morálka. Nedokážem ucitevať taký obraz Boha.
Boh je ten v ktorom žijeme, hýbeme sa a sme. Je to neustály proces akcie a reakcie, zmien a výberu, všetko dokonale nastavené bez potreby jediného zásahu. A to je aj to čo nám pôvodné kresťanstvo hovorí. Boh je samotná existencia. Život sám.
Ale dnes to už nie sú len kreacionisti, ktorí nám tvrdia, že evolúcia a Boh sú vo vojne. Do debaty vstúpila daľšia skupina fundamentalistov. Daniel Dennett a Richard Dawkins sú svetovo známi ateistickí filozofi. Používajú teóriu evolúcie na spochybnenie každej úvahy o Bohu, a špeciálne o kresťanskom Bohu. Sú členmi školy myslenia, ktorá sa tiež nazýva univerzálny - alebo ultra - Darwinizmus. Svoju kariéru zasvätili používaním Darwinizmu na obhajobu ateizmu.
Na rozdiel od Charlesa Darwina, ultra-Darwinisti ako Daniel Dennet a Richard Dawkins tvrdia, že evolúcia znamená, že tu nie je žiaden Boh. Základ tohoto novovzniknutého ateizmu je v myšlienke sebeckého génu. Ak by bol tento pohľad jednohlasný, a ak by každý súhlasil, nebolo by tu miesta pre Boha.
Ale nie všetci súhlasia. A niektorí, ktorý nesúhlasia, patria medzi popredných vedcov sveta. Francis Collins bol 15 rokov vedúcim veľkého projektu Ľudského Genómu (Human Genome Project). Francis tvrdí, že v skutočnosti, vedci súhlasia s tým, že naše súčasné chápanie génu sa rýchlo stáva neaktuálne, asi tak ako myšlienka, že atóm je najmenšou častiou. Preňho teória sebeckého génu predstavuje veľmi úzky pohľad. Neverí, že prirodzený výber je jedinou hybnou silou evolúcie zredukujúc ju na niečo také jednoduché ako je sebecký gén.
A úplne nesprávne je povedať že Darwinizmus implikuje ateizmus. Ľudia robia rozhodnutia o viere, alebo neviere, pre iné dôvody a potom sa ľahko stane, že chceme nájsť zmysel vedy v kontexte našej viery, alebo neviery. Ak niekto ide do laboratória, alebo do terénu robiť výskum, tak ako vedec nehľadá Boha. A potom nemôže byť prekvapený alebo sklamaný, alebo potešený z toho, keď Boha nenájde. Myslím si, že je to otázka toho za čím si ideme. Nemyslím si, že veda dokazuje existenciu Boha a taktiež si nemyslím, že dokazuje jeho neexistenciu.
Najnovšie výskumy evolúcie ukazujú celej vede, že aj teória evolúcie môže byť dočasná. A samozrejme, ak je len časťou príbehu, nemôže jednoznačne poprieť Boha. Evolúcia je pravdivá, otázkou však nie je či je pravdivá, ale skôr či je evolúcia ako teória kompletná. Keď si vezmeme iné vedy a vrátime sa do času fyziky a Newtona, jeho súčasníci si mysleli, že vyriešili všetko. Ale samozrejme, vo fyzike prišla postupne všeobená relativita a po nej kvantová mechanika. Evolúcia je pravdivá, tak ako ju poznáme, ale bavíme sa tu stále o nedokončenom diele, a u nej je to rovnako ako u iných vied. Ak je veda nedomyslitelne otvorená a dočasná, ako môže vedecká teória ako evolúcia zabiť Boha?
Neviem presne ako sú na tom oficiálne vyhlásenia u iných cirkví, ale v mojej cirkvi v súlade s Dokumentom Pápežskej biblickej komisie Interpretácia Biblie v Cirkvi z r. 1993 (Slov. preklad z r. 1995) treba považovať doslovný výklad knihy Genesis o stvorení sveta za nevedecký fundamentalizmus a treba sa pridržiavať modernej exegézy Písma s plným akceptovaním výsledkov prírodných i spoločenských vied.
Hlavný prúd kresťanstva nebol nikdy v rozpore s Darwinom. Konflikt bol vytvorený neortodoxnou skupinou kresťanskej viery, kreacionizmom a inteligentným dizajnom. Bol vyostrený neortodoxnou skupinou Darwinizmu, ultra-Darwinizmom. Takže pre mňa osobne nie je žiaden konflikt mezdi Darwinovou teóriou a vierou v Boha. Vskutku, teória evolúcie mi dokonca pomáha vo vnímaí Boha od malého kmeňového a legendového Boha neúplneho obraz ku komplexnejšiemu a integrovanejšiemu vímaniu jeho existencie. Darwinov prínos pre vedu zostáva jedným z tých najväčších. Jednoducho to akceptujme, a prestaňme to používať na útok proti náboženstvu alebo spätne na útok náboženstva proti darwinizmu.
Myslím si, že evolúcia môže odpoveďou na to AKO..a Boh môže byť odpoveďou na to PREČO...
