
Ako veriacemu mi tieto vedomosti lámali hlavu a pokúšal som sa príjsť na nejaký schopný záver. V závere sa ho pokúsim predostrieť. Poďme sa teraz pozrieť na našich troch hrdinov a ich život. Ježišov príbeh netreba moc predostierať, kedže všetci vyrastáme v židokresťanskej kultrúre a poznáme ten príbeh od malička chcene, alebo aj nechcene.
Herakles
Jeho príbeh je o 500 rokov starší ako ten Ježišov a bol šírený školami stoikov a kynikov. Herakles bol boh aj človek v jednej osobe. Jeho otec Zeus bol boh a matka Alkména bola smrteľníčka. (Lk 1,31-33) Alkména bola ale manželka smrtelného muža. (Lk 1,27) Po narodení bol Herakles hneď ohrozený na živote, pretože Hera sa strachovala toho, že si Herakles vyžiada nástupnícke kráľovské právo. (Mt 2,16) Neskôr bolo jeho poslanie potvrdené vyššími mocnosťami – orákulom. (Mt 3,16-17) Jeho život skončil zradou blízkeho. (Mt 26,14-16) Zradila ho vlastná žena Deianeira, ktorá sa potom obesila. (Mt 27,5) Keď zomieral, bol pri ňom najbližší priateľ. (Jn 19,26) Po smrti ho ale otec Zeus vzkriesil, (Mt 16,9) aby vystúpil na nebesia Olympu. (Lk 24,51)
Rímsky filozof Seneca napísal drámu o Heraklovi, kde ho predstavil ako dobrodinca, božieho syna (Jn 1,34) a vykupiteľa ľudstva, (Gal 3,13) ktorý porazil podsvetie (Ef 4,9) a zvíťazil nad démonmi. (Lk 10,18) Seneca zomrel v čase keď začalo vznikať a šíriť sa kresťanstvo.
Asklépios
Tento príbeh vznikol v rozmedzí 300 rokov pred Kristom. Otec Apolón bol znovu Boh a matka Coronis smrteľníčka. (Lk 1,31-33) Asklépios bol veľký liečiteľ, liečil vkladaním rúk. (Lk 13,12-13) Liečil slepých, chromých a hluchých, vzkriesil mŕtvych a dokonca liečil aj na diaľku. (Mt 15,30:Lk 7,1-10:Mt 5,35-43) Pri vzkriesení boli prítomný svedkovia, a oživený dostal hneď najesť. (Mt 5,43) Nerobil medzi ľudmi žiadne sociálne rozdiely a pomáhal všetkým rovnako. (Lk 6,19) Asklépios sa neštítil dotýkať chorých a pobozkal chorú nohu. (Mt 8,1-5)
Po jeho smrti jeho kult pokračoval v najslávnejšej svätyni zázračných uzdravení v Epidaure. Chrám finančne prekvital a ročne tu bolo nespočet návštevníkov a uzdravení. V 4. Storočí gót Alarich vyplienil tento chrám a neskôr bola na jeho mieste postavená a obnovená kresťanská bazilika.
Do priamej konfrontácie s Asklépiovým kultom prišli halvne kresťania Justín a Origenes, ktorí sa snažili tento kult zdiskreditovať a je od nich zaznamenaná polemika proti asklépiovcom.
Dionýz
Predstavy o Dionýzovi sa rozšírili už v 8.storočí pred našim letopočtom. Bol synom boha Dia a ľudskej matky Semely. (Lk 1,31-33) Sviatok jeho narodenia sa slávil 25. Decembra. Titulovali ho ako vládcu nad morom (Mt 8,26) , osloboditeľa (Lk 4,17) a viničom (Jn 15,1). Spomína sa ako premieňal vodu na víno. (Jn 2,1-12) Vedel zázračne liečiť, (Mt 15,30) bol zabitý a vstal z mŕtvych(Mt 16,9). V Delfách je dokonca jeho hrob. Dionýzové znovuzrodenie oslavovali jeho nasledovníci v podobe mystérií. Rituálne príjmali jeho telo a krv v podobe obetovaného zvieraťa. Jesť toto mäso a piť jeho krv znamenalo jesť mäso a piť krv samotného Dionýza. (Lk 22,14-21)
Záver
Teraz sa nám vynárajú dve riešenia tohto problému. Prvé je to, že Ježiš veľmi dobre poznal kultrúru a pomery v ktorých sa jeho zvesť bude šíriť a lišiacky a úmyselne vykonal veci a zázraky, ktoré vykonávali najznámejší bohovia antického sveta čím spojil v sebe tri najuznávanejšie antické božstvá. Týmto spôsobom zabezpečil veľké zaujatie všetkých ľudí, ktorí poznali antickú mytológiu.
Druhé riešenie je to, že spisovanie Božieho slova nebolo až tak čisté a Božské a autori kvôli potrebe zaujatia širšej vrstvy grécky hovoriacej kultúry jemne vpichli do Ježišovho príbehu už známe skutky miestnych božstiev, aby ukázali, že Ježiš to má všetko a ešte aj viac.
Myslím, že dnes už je ťažko zistiť ako to v skutočnoti bolo, ale z toho čo ja osobne poznám o Ježišovi a jeho živote dovolím si veriť, že Ježiš bol skutočne taký lišiak, že to všetko poznal a podľa toho aj konal. Ako sa k problému postavíme je už na každom jednom z nás. A keby aj bola pravda to druhé riešenie, o nič by to nezmenilo alebo nepodkopalo moju vieru v tohto nazaretského týpka. Ten už ovplyvnil môj život tak silno, že jeho príklad a život je silno vrytý v mojom srdci. Veď mnohí to poznáte.
Zdroje:
Historická revue 10/09, Antický Kristus? Str. 52-55
http://en.wikipedia.org/wiki/Dyonisos