Peklo trochu inak

Keďže je pre mňa otázka pekla zaujímavou témou, hľadal som aj netradičné vysvetlenia existencie tohto stavu. Našiel viacero exegéz pekla, ktoré vychádzajú priamo z židovskej kultúry, z ktorej vzišlo kresťanstvo. Neprezentujem danú hypotézu ako pravdivú, ale ako jednu z reálnych hypotéz, nad ktorou sa treba minimálne zamyslieť rovnako ako nad tou tradičnou. Viem sám, že má daná hypotéza svoje medzery, ale ak mám byť úprimný, medzery má pomaly každá kresťanská doktrína, keď ju študujeme do hĺbky a hľadáme jej podporu v Biblii. Môj osobný názor na danú tému je momentálne nevyhranený, a ukáže len čas, ako to budem vnímať neskôr.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Peklo v Starom Zákone

Populárnym konceptom pekla je miesto trestu pre hriešne „nesmrteľné duše", alebo miesto utrpenia pre tých, ktorí sú odsúdení pri poslednom súde. Biblia ale tiež hovorí, že peklo je „hrob", kam idú všetci ľudia keď zomrú.

Pôvodné židovské slovo „sheol" preložené ako „peklo", znamená v doslovnom preklade „zakryté miesto". Slovo „peklo" nebolo zrovna správne preložené. V angličtine je to pekne vidieť na slove „hell", pretože helma sa povie „helmet", teda doslovne „hell-met", čo znamená pokrývku hlavy. Z biblického hľadiska toto „zakryté miesto", alebo „peklo" je v skutočnosti hrob. Máme viacero príkladov kedy je pôvodné slovo „sheol" preložené a používané s významom hrobu.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v sheole. Žalm 31:18 V tomto „pekle" sa nekričí v agónií.

„No moju dušu Boh vykúpi, z moci sheolu ma iste vezme k sebe. Žalm 45:16 Z tohto „pekla" dokáže Boh vykúpiť.

V tomto bode sa bije predstava pekla ako miesta utrpenia pre zatratené duše z ktorého niet úniku, s predstavou pekla ako hrobu.

"Vyslobodím ich(Boží ľud) z moci sheolu, od smrti ich vykúpim. Kde je tvoj mor, smrť, kde tvoja nákaza, sheol? Súcit sa schová pred mojím zrakom." Ozeáš 13:14 V tomto prípade boli v „pekle" spravodliví boží ľudia.

Ozeáš je citovaný v 1 liste Korinťanom 15:55 a aplikovaný na vzkriesenie pri Kristovom návrate. Taktiež je to použité pri druhom vzrkriesení: „Aj smrť aj „hades"(grécke slovo pre „peklo") vydali mŕtvych, čo boli v nich. Zjavenie 20:13 Všimnite si tú paralelu medzi smrťou, sheolom a hadesom.

Skryť Vypnúť reklamu

„Pán usmrcuje aj oživuje, posiela do sheolu a volá aj späť." 1 Samuelova 2:6 „Peklo" je v tomto starozákonnom chápaní „hrobom", z ktorého budú spravodliví zachránení vzkriesením do večného života.

Preto je pri tomto výklade normálne vstúpiť do „pekla", alebo hrobu, a neskôr ho opustiť pri vzkriesení. Dobrým príkladom tohto je Ježiš, ktorý „nebol ponechaný v hades(pekle/hrobe), ani jeho telo nevidelo porušenie." Skutky 2:31 pretože bol vzkriesený.

To že sám Kristus bol v „pekle", z ktorého vyšiel za 3 dni, je dôkazom toho, že slovo „peklo" môže mať predsalen iný ako zaužívaný význam.

Aj iní spravodliví ako napríklad Jakub išli do „pekla" : "V smútku zostúpim do sheolu k svojmu synovi." Genezis 37:35

Skryť Vypnúť reklamu

Zakladným princípom kresťanstva je, že „mzdou za hriech je smrť." Rimanom 6:23,8:13. Hriech teda vyúsťuje v zahubenie a nie večné mučenie. (pozri Mt. 21:41; 22:7; Mk. 12:9; Jk 4:12) V tomto svetle je nepravdepodobný obraz toho že hriešnici budú odsúdení na večné muky a trápenie.

Druhá smrť o ktorej hovorí Zjavenie 2:11 a 20:6 môže byť tiež chápaná ako „večná smrť", alebo stav úplneho nevedomia. V tomto duchu môžme chápať trest za hriechy ako „večný". Ich smrť nebude mať koniec. To je večný trest.

Jedno z podobenstiev o Kristovom návrate a súde hovorí o „pobití nepriateľov". (Lk 19:27) Tento obraz tiež nesedí s predstavou, kedy človek v pekle existuje večne a je si vedomý svojho večného utrpenia. Viacerí sa už zamýšlali, že čo je to za trest, keď za skutky spáchané počas krátkeho života, dostane niekto večný a nekonečne dlhý trest v pekle, kde ho budú mučiť.

Skryť Vypnúť reklamu

V tomto duchu treba tiež vnímať tieto pasáže - (Ez.18:23,32; 33:11, 2 Pet. 3:9).

Kresťanstvo často spája „peklo" s myšlienkou ohňa a mučenia. Toto je v rozpore s tým ako je tento výraz používaný v Starom Zákone. Ezechiel 32:26-30 predstvuje obraz mocných bojovníkov, odpočívajúcich v svojich hroboch: „A neležia s hrdinami, ktorí padli odpradávna, ktorí zostúpili do „ sheolu s celým svojím vojenským výstrojom a ktorí si meče položili pod hlavy." Toto je daľší obraz toho, že sheol je použité vo význame hrobu, pretože naznačuje starobylú tradíciu pochovávania bojovníkov s ich mečmi pod hlavou.

Fyzické veci idú do toho istého „pekla" ako ľudia, čo naznačuje že peklo nie je miestom utrpenia. Podobne sa vyjadril aj Peter v skutkoch: „Tvoje striebro nech je „zatratené" aj s tebou, pretože si si myslel, že možno Boží dar získať za peniaze!" Sk 20:8

Záznam o Jonášovom pobyte v brucha veľryby si tiež odporuje s tradičným chápaním pekla. "Volal som zo svojej úzkosti k Pánovi a vyslyšal ma, z lona sheolu som kričal, počul si môj hlas." Jon 2:1,2

Lono veľryby je krásnym príkladom významu slova „pekla" a „hrobu" ako „zakrytého miesta". Ani v Jonášovi nešlo o miesto plné ohňa a Jonáš vyšiel z „pekla" keď ho veľryba vyvrátila. Tento obraz bol predobrazom Ježišovho vzkriesenia z „pekla" (hrobu) - viď. Mt 12,40.

Obrazný oheň

Písmo často používa obraz ohňa spojený s trestom. Sodoma a Gomora bola potrestaná „večným ohňom".

„Tak aj Sodoma a Gomora a susedné mestá, ktoré takisto smilnili a chodili za iným telom, stali sa výstrahou a znášajú trest večného ohňa." Júda 1:7

Dnes zostali z toho mesta len ruiny skryté pod vodami Mŕtveho mora. Čo znamená, že dnes tam oheň už nehorí. Ak by sme brali Písmo doslovne, ten oheň by tam musel stále horieť. Jeruzalem bol tiež vystavený trestu večného ohňa.

„Zapálim oheň v jeho bránach, ktorý strávi jeruzalemské paláce a nevyhasne." Jer 17:27

Paláce Jeruzalema nakoniec aj zhoreli (2 Kniha Kráľov 25:9) ale nepokračovali horieť naveky. Oheň stravuje veci na popoľ a prach. Podľa Písma je mzdou za hriech smrť, teda obrátenie sa na prach. Toto je jeden z dôvodov prečo je oheň spájaný s obrazom trestu za hriechy.

Hebrejské a grécke výrazy, ktoré boli preložené ako "navždy" znamenajú doslovne „do veku"/"do času".

„Výšina a veža stali sa navždy jaskyňou, radosťou divých oslov, pasienkom stád." Iz 32:14

Daľšie príklady tohto chápania večnosti sú v Jer. 7:20, Lam 4:11 a 2 Kráľov 22:17.Týmto spôsobom je potom potrebné chápať "večnosť večného ohňa".

V Zjavení Jána je „Hades(peklo)" uvrhnuté do „ohnivého jazera" (Zjv 20:14). Tým je naznačené, že „hades(peklo)" nie je to isté ako „ohnivé jazero", ktoré reprezentuje úplnu anihiláciu. Zjavenie Jána symbolicky zobrazuje, že peklo bude absolútne zničené, pretože na konci vekov už nebude žiadna smrť.

Gehenna

V Novom Zákone sú dve slová, ktoré boli preložené ako peklo. "Hades" je ekvivalentom k hebrejskému slovu „sheol". „Ghenna" je aramejským ekvivalentom „Ge-ben-Hinnon" a jedná sa odpadovú skládku, ktorá bola vonku pred Jeruzalemom (Joz 15:8) a v ktorej spalovali odpad z mesta. Podobné odpadové skládky sú typické ešte aj dnes pre mnohé rozvojové krajiny. („Dymiaca hora" pred Manilou na Filipínach) Na skládku hádzali aj mŕtve telá kriminálnikov, ktorých tam spaľovali. Ako podstatné meno, určujúce vlastný názov existujúceho miesta mala zostať „Ghenna" nepreložená. Posledný trest Izraela predstavovalo Babylonské zajatie a vyvraždenie mnohých z Izraela, ktorých telá boli uvrhnuté práve na túto horiacu skládku. (Jer. 7:32,33)

Keď o „Ghenne/pekle" hovoril Ježiš použil všetky tieto obrazy zo Starého Zákona. Povedal, že tí ktorí neprejdú súdom pôjdu do Ghenny: „do neuhasiteľného ohňa. Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína." (Mk 9:43,44) Vyslovenie tejto predstavy vytvorilo počúvajúcim židom okamžite predstavy o treste, odmietnutí a zničení tela v Ghenne. Myšlienka večného ohňa má presne ten istý význam aký mala v starom zákone ako bolo prebraté vyššie.

Prívlastok „kde červ neumiera" je v priamom spojení s výrazom „kde oheň nezhasína", takže ide o podobný výklad ako pri nezhasínajúcom ohni - teda o totálnu anihiláciu.

Je známy značný vplyv pohanských kultúr do kresťanstva a pri otázke pekla rovnako ako pri otázke diabla tomu tiež nie je inak. Egypťania verili, že podsvetie bolo miestom ohňa, čo bolo prijaté aj do židovského myslenia, čo malo následne vplyv na samotných kresťanov ktorý dezinterpretovali Ježišove obrazné vyjadrenia o „ohňoch Ghenny" ako symbole úplnej deštrukcie.

Egypťania taktiež verili, že bohovia podsvetia používali trojzubce na mučenie mŕtvych. Stačí sa pozrieť na kresťanské umenie zobrazovania pekla a ihneď pochopíme odkiaľ sa tam tie trojzubce zobrali. Z biblie to určite nie je.

Bolo robených mnoho štúdií, ktoré dokázali, že väčšina ľudí, ktorí veria v peklo, myslia o sebe, že patria do neba. Ľudia, ktorí veria v peklo, ho väčšinou vytvárajú pre druhých. Tí ktorí často hlásajú „pekelné ohne" robia to často z hlbokých psychologických dôvodov túžby „legitímne" (s Bibliou za chrbtom) odsúdiť druhých, a posilniť tak vlastnú spravodlivosť.

Ak by sme predpokladali tradičný výklad pekla, pre mňa osobne sú najbližšie myšlienky veľkého katolíckeho teológa Hansa Ursa von Balthazara a jeho „nádeje, že peklo je prázdne" aj keď nepopiera jeho existenciu.

„Ani v Písme svätom, ani v cirkevnej tradícíí sa o žiadnom človekovi s určitosťou nehovorí, že je skutočne v pekle. Skôr je peklo predstavované ako reálna možnosť, spojená s ponukou obrátenia života." Katolícky katechizmus pre dospelých (Nemecká biskupská konferencia)

Zdroje:

Duncan Heaster, Real Devil - A Biblical Exploration, England:Carelinks Publishing,2009

Robert Funk, Honest to Jesus ,New York: Harper Collins, 1996

Hans Urs Von Balthasar, Síla křesťanské naděje, Olomouc: Velehrad, 1995

Michal Horňák

Michal Horňák

Bloger 
  • Počet článkov:  70
  •  | 
  • Páči sa:  1x

introvert.intuitivny.mysliaci.pozorujúci. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáKatolícka CirkevKresťanstvoEvolúciaSexualitaživotný štýlMyšlienky

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu