Vychádzam z toho, že všetky kresťanské učenia musia vychádzať z Biblie a preto aj pri Biblii ostaneme. Celý systém tvoriaci regule týkajúce sa sexuálnej čistoty vychádzajú z dvoch slov, a to cudzoložstvo a smilstvo. Každý vie, že Biblia nebola písaná v ich rodnom jazyku, ale vychádza z mnohých prekladov. Jedným z pôvodných jazykov bola gréčtina.
Prvé slovo cudzoložtvo bolo preložené zo slova moicheia (μοιχεία). Jeho význam sa dá objaviť nielen v moderných encykopédiach, ale aj antických spisoch. Napríklad grék Lysias (430B.C.) píše v svojom diele že: "Aeropág vyniesol zákon, ktorý hovorí, že ktokoľvek sa pomstí na cudzoložníkovi (moichon) prichytenom pri čine so svojim partnerom, nebude to pokladané za vraždu." (Lysias1.30) Rovnako Xenophon ( 401 B.C.) alebo aj Sextus Empiricus (200 A.D.) vo svojich dielach jasne definujú význam slova cudzoložstva ako bolo chápané v ich kultúre. Ide o porušenie zmluvy kedy sa muž alebo žena vyspí s neprávoplatným partnerom. Takže je to manželský nie predmanželský problém.
Doklady zo Starého Zákona sú rovnako explicitné. Spáchanie cudzoložstva (moicheusetai, Septuaginta) je akt ktorý vykonáva muž s „ženou iného muža" (Levitikus 20:10). Bolo ale povolené aby ženatý muž mal styk zo slobodnou ženou. Cudzoložstvo bolo chápané iba ako porušenie „vlastníctva" iného muža.
Všetky zákony v Levitiku a Deuteronómiu postihujúce muža za uľahnutie zo slobodnou ženou, ktorá bola ešte v otcovom vlastníctve sa týkali a postihovali zníženie ceny ženy ktorá už nebola pannou. Pretože otec dostal za nepannu daľeko nižší obnos ako za pannu. Je smutné a nebiblické ak z tohto kupčenia vychádza základ kresťanskej morálky.
Konkubinát, teda ženy len ako rodičky potomstva a polygamia kedy muž mohol mať žein koľko chce, ale žena mohla mať len jedného muža boli povolené. Takisto bolo povolené zobrať si ženy nepriateľa ako korisť a prinútiť ich aby boli ich manželky.
Kráľ Šalamún mal 700 manželiek a 300 konkubín a takisto kráľ Dávid 7 žien a 17 konkubín, ktoré mu boli dokonca dané ako požehnanie od Boha.
Takisto dnešné enyklopédie vykladajú cudzoložstvo ako nemanželský sex, neveru, záletníctvo a nijakým spôsobom sa netýka predmanželského sexu.
Prejdime na druhé slovo smilstvo, ktoré pôvodne znie porneia (el:πορνεία) a začalo sa vyskytovať v Novom Zákone používané najmä Pavlom.
Pod toto slovo kresťania bez akehokoľvek zmyslu historickosti a etymológie vkladajú aj predmanželský sex a všetky intímnosti niekedy vrátane bozkov, čo Pavol nikde týmto spôsobom nepoužíval a ani nemohol používať.
Za prvé otázka predmanželského sexu v tej dobe nebola aktuálna keď priemerný vek na vydaj bol 12.5 roka u dievčať a 13.5 roka u chlapcov a dlho predtým bývali dokonca rodinami zasnúbení. A za druhé nikto neskúma okolnosti v akých dané slovo Pavol používa.
V prvom liste Pavla Korinťanom 6,9 používa Pavol toto slovo kvôli situácií ktorá bola v Korinte. Hlavnou bohyňou Korintu bola Afrodita, ktorej chrám bol najväčšou budovou v Korinte v ktorej „slúžilo" tisíce „kňažien" ako prostitútky, ktoré svojimi službami oslavovali miestnu bohyňu.Kedže mnoho kresťanov sa tiež toho zúčastnovalo bolo namieste aby Pavol zasiahol. Vidieť v tomto verši zákaz predmanželského sexu je absolútne neopodstatnená a nedoložená domnienka.
Takisto Pavlove „lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť" z 1Kor 7,9 znie v pôvodnom gréckom preklade ako „lepšie vstúpiť do manželstva ako páchať „porenia"".
Význam Pavlovho poreia, ktoré sa dá vyčítať s Písma je prostitúcia, cudzoložstvo, incest, zoofilia a svojím spôsobom homosexuálny styk ale aj tam to nie je jednoznačné. Akákoľvek iná domnienka ako predmanželský sex a všetky ostatné intímnosti ktoré sú pod týmto slovom schované a zakazované sú nielen nehistorické ale aj nebiblické.
A malá perlička na záver v podobe Piesne Piesní zo Starého zákona. Je celkom zrejmé, že veľká časť cirkevnej tradície túto knihu chce vykladať metaforicky a nie reálne kvôli tomu, že podľa viacerých exegétov nie je pár v tejto poéme v riadnom manželstve kedže sa musia každé ráno lúčiť, svoju lásku si prejavujú na skrytých miestach ako lesy,vinice a záhrady a dievča túži po tom aby mohla svojho milého bozkávať a obíjmať aj na verejnosti, čo ale nerobí.
Kde sme sa ale dostali k tým reguliam sexuálnej výchovy, ktorú ako kresťanskú poznáme dnes? Zinštitucializovanie kresťanstva a Augustínov neurotický pohľad na sexualitu dotvárajú tento obraz vcelku verne. Stačí skutočne pár perličiek z Augustínovho pohľadu na sex, manželstvo a bude vám veľmi rýchlo jasné skadiaľ vietor fúka. Svätý Augustín a svätý Tomáš Akvinský sú najväčší formovatelia kresťanskej sexuality ako ju poznáme dnes. Stačí len už dodať, že sv. Tomáš mal vraj dar ktorý ho oslobodil od telesnosti a nemal s ňou nikdy problém.
Ešte raz opakujem, že si vážim ľudí, ktorí dodržiavajú túto hodnotu a svojím spôsobom ju doteraz dodržujem aj ja sám, to na čo som chcel ale poukázať je to, že s veľkou pravdepodobnosťou je len hypotézou,že táto hodnota vychádza z biblického učenia a nepáči sa mi keď k nej nútia ľudí na základe Biblie.
