Svedectvá, ktoré popierajú originalitu každého jedného z nás a tiež Božskú podstatu každého človeka, keď rozdeľujú svet na „dobrých“ kresťanov a „zlý“ ostatok. Ako keby sa vo svete nedali násjť žiadne pozitívne hodnoty. Ako keby len kresťania boli dokonalí a všetci ostaní sú sebeckí ožrani ktorý si hedonisticky s príchuťou narcizmu uživajú život a na nikom im nezáleží. Ja v tomto svete žijem a viem že to tak nie je. Je mi zle z tohto kresťanského narcizmu, kedy sa považujeme za niečo viac len preto, že chodíme do kostola a veríme v Pánbožka a ostatní nie.
Posledné roky sa sám pohybujem v prostredí, ktoré vy nazývate špinou a odpadom. V baroch a puboch, medzi chlastom, cigaretami, mariškou. Na punkových či metalových koncertoch medzi „svetskými“ ľudmi ktorý možno nikdy nepočuli o Bohu tak ako vy. Ale je na zaplakanie, že práve v tomto prostredí niekedy viacej nachádzam ľudské hodnoty ako vernosť, úprimnosť, priateľstvo, slobodu a lásku ktoré v kostolnom prostredí medzi kresťanmi veľa krát postrádam.
Nezmyselnosť dualizmu v týchto svedectvách ukážem na obrátenej verzii jedného svedectva. Z metalistu kresťan? Nie! Z kresťana metalista. Je to jednoduché. Neobjektívne a extrémisticky zvozím pôvodný náboženský život a do neba vychválim hodnoty ktoré mi dali metalisti a VUALA. Upozornujem, že dané "svedectvo" je fikcia a môj výmysel na poukázanie nezmyselnosti škatulkovania a s mojím osobným príbehom nemá nič spoločné. Ani jeden extrém nie je správny. Kedy sa už konečne začneme pozerať na svet triezvo?
Vyrastsal som v silne nábožensky založenej rodine. Každú nedeľu a niekedy aj skoro každý deň nás rodičia nútili chodiť do kostola. Veľa krát som tam musel ísť aj keď som bol chorý, lebo mamka vravievala, že ak nebudem chodiť do kostola pôjdem do pekla. Vždy som miništroval a celý svoj voľný čas sa obšmietal okolo fary. Lebo vraj ostatní moji kamaráti čo nechodia do kostola sú zlí a pôjdu do pekla.
Ako pravý kresťan som chodil v tesilových nohaviciach a v košielkach nevýrazných farieb. Obliekal som sa veľmi decentne aby som niekoho neurazil lebo ako mamka vravievala do neba sa dostanú iba pekne oblečení ľudia ako sa o tom písalo aj v Biblii kedy pán Boh vyhodil škaredo oblečeného človeka z jeho oslavy.
Keď som ale prišiel na strednú spoznal som nových spolužiakov, ktorí boli metalisti. Jednému z nich som prišiel ľúto a začal sa so mnou rozprávať a kamarátiť. Hovoril mi o anarchii slobode a voľnosti, o vernosti a skutočnom priateľstve, ktoré chalani metalisti zažívali, či už pri pive a cigaretke alebo na dobrom koncerte. Ako si vždy pomáhajú keď to niekto z nich preženie a tyčkuje potom všade. Ako sú s ním kludne aj celú noc na záchode a starajú sa o ňho. Avšak ja som jeho slová vôbec nebral vážne.
V tom čase som hrával na gitare vo farskom spoločenstve. Keď sa to kamarát dozvedel zavolal ma do ich garáže kde mávali skúšky zo svojou kapelou. Pár krát som si zahral aj s nimi. Ani mi nevadili tie divné slová ktoré v piesňach spievali.
Neskôr mi navrhli či by som nechcel s nimi hrávať častejšie. Uvedomil som si vtedy, že nie je možne hrať vo farskom spoločenstve aj v garáži. A tak som sa musel rozhodnúť. Tí metalisti si ma tak obľubili, že keď som prišiel za nimi tak mali vždy pre mňa pripravenú moju obľúbenú flašu piva lebo oni pili úplne iné. Teraz už viem, že môj kamoš ho vždy utekal kúpiť pred mojim príchodom.
Ani som si to neuvedomoval, ale spoločný čas trávený s mojimi priateľmi ma začal postupne meniť. Až pri nich som spoznal čo je to úprimnosť a sloboda nie ako v doma a v kostole kde som sa stretával len s pokrytectvom a obmedzovaním akejkoľvek slobody. Nebolo to zo dňa na deň, ale postupne krok za krokom sa stával zo mňa pravý metalista až tak že som jedného dňa úplne prirodzene prijal myslenie a slobodu s ktorou ma chalani zoznámili. Za to obdobie mi aj dorástli krásne dlhé vlasy, začal som sa konečne obliekať tak ako som to cítil vnútri a spolu s kapelou sme prežili a preživame krásny život plný radosti a srandy. Môj kamarát metalista zmenil môj život a dal mi budúcosť a zmysel prečo žiť, za čo som mu nesmierne vďačný.
No COMMENT!
