Konečne zmizli všetky tie strnulé skostnatelé hlasy a porovnávače, ktoré v strašnom strese analyzovali každý bozk a každý dotyk, či to už nie je hriech a spôsobovali absolútnu deštrukciu nehy, lásky a odovzdania sa dvoch milujúcich osôb. Keď na to dnes s odstupom času hľadím, vidím v tom všetko iné len nie Boha.
Som šťastný, že teraz môžem zavrieť oči a v plnosti sa odovzdať tej nádhernej chvíle splynutia nielen pier, ale hlavne sŕdc a chvíle, kedy sa celý vesmír okolo nás rozplýva a je tu len Ona a Ja. Samotný predobraz Boha. A čas začína miznúť a cítim akoby sa úplne zastavoval. Ách, koľké poklady sa skrývajú v zdravej psychike bez škurpulóznych pravidiel. Ako veľa dokáže takto človek objaviť a vnímať.
V zajatí pravidiel a zákona to bolo len o určitej stimulačno hormonálnej reakcií, ktorá bola ešte samotná potláčaná regresívnym strážcom "čistoty", ktorý opantal celé myslenie, celú psychiku, celé srdce a ktorý, nepripustil žiadne "nečisté veci" a docielil to tak, že ma udržoval v neustálom strese a napätí a presviedčal moje vnútro o "hanebnosti" bozkov a dotykov. Stále viac si začínam uvedomovať, ako je pocit viny mnohokrát ovocím egoizmu, kedy ego potrebuje mať o sebe pozitívny obraz za každú cenu.
Ďakujem Bohu, že v mojej mysli a srdci je už sloboda a pokoj a že môj duch sa môže s ľahkosťou vznášať rozkvitnutou záhradou a plnými dúškami chutnať plody jej ovocia. A múdrosť učí, že nie pahltne zjesť všetko, čo oči vidia aj keď už mám tú slobodu neposudzovania a viem, že v samej podstate je všetko čisté, ale práve v striedmosti a postupnom odhaľovaní každého plodu tej krásnej záhrady a čerpaní z každého jedného plodu do posledného dúška, ktorý ponúka, v tom je skrytá múdrosť lásky. Len hlupák poje hneď všetko a hľadá potom so zúfalstvom inú záhradu, lebo z prvej sa prejedol.
