Určité vlastnosti sú považované za kľúčové znaky vyšších duševných schopností a sú to dobrá pamäť, chápanie gramatiky a symbolov, uvedomovanie si samého seba, chápanie motivácie ostatných jednotlivcov, napodobovanie druhých a tvorivosť.
Charles Darwin sa pokúsil vysvetliť mechanizmus vývoja ľudskej inteligencie a rozšíril svoju evolučnú teóriu aj na ľudský mozog. Rovnako ako ostatné orgány aj inteligencia sa musela vyvinúť z jednoduchších organizmov, lebo všetky zvieratá čelia rovnakým nástrahám života. Riešenie týchto úloh vyžaduje schopnosť kategorizovať a riešiť problémy.
Na zač. 20 stor. vedci túto teóriu zavrhli, a zvieratá považovali za trochu lepšie stroje. S týmto prístupom nebolo ale možné vysvetlenie vzniku ľudskej inteligencie. Bez darwinovej evolučnej perspektívy nie sú poznávacie schopnosti človeka biologicky vysvetliteľné. Výsledky dlhej rady vedeckých štúdií dnes naznačujú, že korene poznávacích schopností siahajú hlboko.
Vedci skúmali tieto vlohy u rôznych živočíchov a kúsok po kúsku ich zdokumetovali. Postupne tak nahlodali naše prestavy o výlučnosti človeka a súčasne nám sprostredkovali letmý pohľad do končín, odkiaľ pravdepodobne pochádzajú naše schopnosti.
Schopnosť primátov vykonávať isté inteligentné činnosti ako získavať jedlo pomocou nástorojv - paličiek ešte ľudia dokázali pochopiť keďže sú to naši predkovia. Dnes ale zisťujeme, že tento zvláštny typ chovania sa nachádza aj u niektorých druhov vtákov. S vtákmi však nemáme spoločných predkov. Ich evolučná minulosť sa od ten našej značne líši, náš posledný spoločný predok bol plaz, ktorý žil pred 300 000 rokmi.
Je to dôkazom toho, že evolúcia dokáže vynaliezť podobné formy rozvinutej inteligencie viac než jedenkrát - že inteligencia nie je niečo, čo je vyhradené len primátom alebo cicavcom.
S inteligenciou sa stretávame v celej živočíšnej ríši a nič iného sa ani nedalo čakať. Je to súvislý porast, a nie jediný strom, na ktorého vrcholku sedíme my sami. Niektoré vetvy z toho porastu nesú také plody, že by sme sa mali hanbiť za to, že sme kedysi považovali zvieratá za obyčajné nemysliace stroje.
Orangutany
Dokážu sledovať svoje myšlienky pomocou abstraktných symbolov na klávesnici, chápu postoje druhých jedincov a premyslene a logicky sa rozhodujú. Prekazujú tým duševnú prispôsobivosť, ktorú niektorí šimpanzi postrádajú. Vyrábajú si nástroje, ktorými vyťahujú hmyz z otvorov v stromoch, iní používajú listy ako obrúsky alebo klobúky proti dažďu, skladajú si ich na hromadu a používajú ako podušky, alebo si nimi chánia dlane keď šplhajú na strom. V zvláštnych prípadoch stočia listy do zväzku a chovajú ich ako bábiku.
Slony
Pri pohľade do zrkadla vida samých seba. Je to vzácny poznávací výkon dovtedy pripisovaný len ľuďom, ľudoopom a delfínom. Slon indický pri styku zo zrkadlom najskôr preskúma zrkadlo ako predmet. Pri prehliadaní si uvedomí že vidí sám seba. Atypicky sa pohybuje, sleduje svoj obraz v zrkadle a opakovane sa dotýka značky na svojom čele, ktorú by bez zrkadla nevidel. Ľudia neprestávajú tiež žasnúť nad precíznosťou malieb, ktoré slony dokážu namalovať.
Papagáj žako
Naučil sa napodobovať svojím hlasovým ústrojenstvom takmer 100 anglických slov. Naučil sa počítať do siedmych. Dokázal rozlíšiť rovnakosť a odlišnosť vecí ako farby, tvary, veľkosti a materiály. Dokázal vykonať aj niektoré jednoduché aritmetické úlohy. Napomínal svojich druhov aby rozprávali čistejšie, keď ich to ich cvičiteľka učila. Keďže slová ktoré učila druhých papagájov už vedel začal sa nudiť a skákal do reči. Vlastnosti rozlišovania rovnakosti a odlišnosti sú ale pripisované len vyšším cicavcom, hlavne primátom.
Psy
Dokážu sa učiť a zapamätať si slová rovnako rýchlo a rovnakou metódou ako ľudské batoľa. Dokáže si pamätať viac ako 300 slov, či nedokážu ani ľudoopi, naši najbližší príbuzdní. Šikovnejším psom stačí raz alebo dva krát počuť slovo, a vedia že tento zvuk niečo znamená. Psie chápanie ľudkých foriem komunikácie je niečo nového, čo sa vyvinulo vďaka ich dlhému priateľstvu s človekom. Pri abstraktom myslení používame my ľudia symboly, kedy jedna vec zastupuje inú. Psy to dokážu podobne. Pri testoch ukazovali psom fotografie hračiek na bielom pozadí ktoré nikdy predtým nevideli. Vo vedľajšej miestnosti boli tieto hračky umiestnené na zemi. Psy ich dokázali rozoznať a z 2D obraz si dokázali predstaviť a identifikovať obraz 3D.
Vrana novokadónska
Sú to najšikovnejší vtáci a využívatelia nástrojov na dosiahnutie potravy. Z paličiek a listov si vyrábajú hačiky a sondy , ktorými v korunách paliem šmátrajú po tlstých červoch. Používajňu ale tieto vlastnosti pevne daným a nemenným spôsobom, alebo používajú vynaliezavosť. Pri jednom pokuse bolo do miestnosti vložená sklenná trubica a v nej košík s kúskom masa. Na zemi boli dva dráty, jeden rovný a jeden zahnutý. Experiment bol narušený tým že iná vrana ukradla drát ohnutý a uletela s ním. Testovaná vrana sa ale nevzdala pozerala na rovný drát, chytila ho zasunula do štrbiny v podlahe a zobákom ohla tak že vytvorila háčik. S týmto si potom vytiahla košík s mäsom. Podobné pokusy pokračovali a vrana musela vyrábať nástroje z iných materiálov a vždy vynašla nový nástroj.Je to dôkazom toho, že musela mať predstavu o tom čo chce vyrobiť. A to je zásadný typ veľmi dômyselného myslenia.
Sojky
Sojka ktorá sama ukradla potravu vie, že keď iná sojka pozoruje kde si ju schováva je istá pravdepodobnosť toho že jej ju tiež ukradne. Akonálhe druhá sojka odíde prvá vyberie potravu a ukryje ju inde. To je jeden z najväčších dôkazov toho, že iné bytosti majú schopnosť predvídať. Sojky rovnako vedia ako dávno si uchovaliu konkrétny typ potravy. Vyhladajú ju a spotrebujú skôr ako sa pokazí. Kognitivní psychológovia označujú tento typ pameti za epizodickú pamäť, a tvrdia že môže existovať len u tých druhov, ktoré dokáž v mysli vnímať čas. A toto je vlastnosť považovaná za výlučneľudskú.
Ovce
Štúdia potvrdili, že ovce rozoznávajú jednotlivé tváre(50 ovcí 10 ľudí) i po dvoch rokoch. Pohľad na dôverne známe tváre ich ukludňuje. Dokážu rozornať spokojný a nahnevaný výraz. Na zvieratá ktoré nie su považované za najchytrejšie je to veľký pokrok.
Delfíni
Sú skvelí imitátori obdarení dlhodobou pamäťou, rýchlo sa učia nové slová a chápu skladbu jazyka. Majú tvorivé schopnosti a prispôsobivé chovanie. Majú mozog rovnakov veľký ako my. Pôsobia na svoje okolie tak, aby uvádzali udalosti do pohybu podla svojich potrieb.
Zdroj: National Geographic, Online verzia:
http://ngm.nationalgeographic.com/2008/03/animal-minds/virginia-morell-text
