Keď ma tam bral otec v deväťdesiatom prvom, mama mu dávala kvapky, že na taký výlet som ešte malý a že by som mal ostať doma. Musím ale povedať, že vtedy sme cestovali s otcom nočnými vlakmi po celom Taliansku - Benátky, Rím, Pisa, Miláno a jej strach je trošku pochopiteľný.
Toto leto sme boli s krpcom v Chorvátsku a odtiaľ sme si spravili výlet loďou do Benátok. A zase tá stará pesnička mamičiek. Veď je ešte malý a nie je to pre neho vhodné. Ale prečo? Argumenty našich mám podľa mňa plynú skôr z konzervatívneho prístupu k sterilnej výchove detí, ktorá sa prejavovala ionizovaním bytov a podobnými „novotami" socialistickej pediatrie. Môj prístup je praktický - dieťa spí v kočíku a je mu jedno či v bratislavskom Starom meste alebo v Benátkach. Hlavne, že má kľud, svoju obľúbenú plienku a hračku. A nehovorím ani ako dobre sa mu hojdalo na vlnách, keď sme cestovali loďou z Chorvátska. Je pravda, že deti dovolenku nepotrebujú, že ju potrebujeme my dospelý ale určite deťom neuškodí. Podľa mňa sú deti oveľa prispôsobivejšie ako dospelý a ak sa dodrží ich denný režim, tak im nič nehrozí.
Benátske ulice sú vždy plné ale toto bolo na kočík už veľa:
S kočíkom pod pazuchou som si na každom moste zašportoval:
