Michal Hruška
Atény
Pred pár týždňami som sa bol pozrieť v kolíske demokracie na to, čo z nej zostalo. Svoj pobyt som si tu kvôli sopke predĺžil o tri dni, takže som videl aj to čo som nechcel, respektíve neplánoval.
Pracujem v IT, okrem toho hrám vodné pólo, cestujem, venujem sa rodine a sem tam ma niečo tak zasiahne, že o tom napíšem. Zoznam autorových rubrík: Trips, Benelux, Francúzsko, Názory
Pred pár týždňami som sa bol pozrieť v kolíske demokracie na to, čo z nej zostalo. Svoj pobyt som si tu kvôli sopke predĺžil o tri dni, takže som videl aj to čo som nechcel, respektíve neplánoval.
Pred sebou sme mali „posledných" 1400 kilometrov cesty domov zo St. Tropez cez Švajčiarsko a Rakúsko. Do mojej promócie zostávali necelé dva dni a tak sme si museli švihnúť aby som ju stihol.
Po dni oddychu a nákupoch v Miláne sme tretí deň pokračovali smerom na francúzsku riviéru. Chceli sme skontrolovať zhýralcov v Monaku a Cannes a nájsť slávnu žandársku stanicu v St. Tropez.
Za sebou už máme celú noc cestovania (sedemsto kilometrov), šesť hodín prehliadky Benátok a pred sebou tristo kilometrovú cestu do Milána, koncert Stinga a milánsky nočný život. To všetko za menej ako 24 hodín.
Bol štvrtok ,tesne pred pol nocou. V non-stop Tescu sme spravili posledné nákupy a vyrazili na cestu. Plán bol jasný. Autom prejsť Benátky, Miláno, francúzsku riviéru a cez Grenobl, Ženevu, Zürich a Vaduz sa vrátiť domov. Pred sebou sme mali 3 000 kilometrov a obmedzený čas na 5 dní. V stredu som mal mať promócie, to už sme museli byť naspäť.
Čo je parížskejšie ako Paríž? Len zbytok Francúzska. Keď sa povie Notre Dame, Víťazný oblúk, Bastila alebo Eifelová veža, vždy si každý turista predstaví Paríž. Ale pamiatky s rovnakým názvom majú aj ostatné francúzske mestá.
Zo svojho hlavného stanu vo Francúzsku som to mal do Švajčiarska len na skok, preto opúšťam hranice Galov a ponúkam môj pohľad na Švajčiarsko.
Montpellier som poznal z rozprávania a z internetu, pričom to, že je taký kontrastný som si uvedomil až na mieste. Na jednej strane historické jadro s rímskym akvaduktom a jednou z najstarších univerzít na svete - na druhej strane nová štvrť Antigona, ktorej hlavný ťah nazývajú aj montpelierske Champs-Élysées. K tomu si predstavte príjemné mediteranské podnebie a atmosféru mesta máte ako na dlani.
Spomínam na svoje potulky po Francúzsku, keď som pôsobil v Aix Les Bains. Do Chamonix som to mal asi 130 kilometrov, takže nebol problém si tam odskočiť na lyžovačku. Nie, že by neboli lyžiarske strediská aj v mojom bližšom okolí ale zima 2006/2007 bola na sneh mizivá, takže bolo treba za snehom chodiť do vyšších polôh. Do vyšších polôh zamierili aj japonský turisti a to bola „podívaná".
Toto mesto je tak známe, že každý riadok by bol len opakovaním už napísaného na iných stránkach. Preto nič nepíšem len uverejňujem svoje fotky z dvoch rôznych návštev tohto mesta.
Moje blúdenie po francúzskych mestách pokračovalo v Grenobli. Aby som mal mesto v malíčku a z prvej ruky zavolal som môjmu francúzskemu kamarátovi, ktorý pochádza z tohto olympijského mesta.
Počas svojej turistickej obhliadky mesta som okrem pamätihodností Lyonu videl aj zaujimavo riešenú problematiku bezdomovcov.
Z môjho ročného pobytu vo Francúzsku spisujem najzaujímavejšie miesta, ktoré som tam videl. Sem patrí aj Annecy. Mesto, ktoré je bežnému Slovákovi neznáme, má povesť francúzskych Benátok. Prečo a či je to vôbec tak sa dočítate ďalej.
Po škole som strávil rok vo francúzsku, kde som v sezóne 2006/2007 hral profesionálne vodné pólo. V sérii článkov si zaspomínam na mestá, ktoré som navštívil, spomeniem čo - to z miestnych zvykov a ak bude slina popíšem aj o športe. Keďže spomienky rýchlo blednú, farbistejšie vykreslenie zabezpečím fotkami. Začínam v mojom domovskom meste Aix Les Bains pri francúzsko-taliansko-švajčiarskych hraniciach.
Prvý krát som bol v Benátkach s otcom keď som mal deväť rokov a zatiaľ posledný krát som ich navštívil toto leto keď som tam zobral svojho polročného syna. Ten tam skoro celé Benátky prespal ale svoju prvú návštevu už má za sebou. V tejto súvislosti som absolvoval zaujímavú debatu - „Kedy je vhodné zobrať dieťa na takýto výlet?"
Marseille je druhé najväčšie mesto vo Francúzsku, ale pre mňa je určite číslom jedna. Atmosféra starého prístavu (Vieux Port), ostrov IF, ktorý sa črtá na obzore a sála z neho duch Grófa Monte Christa, výhľad z baziliky Notre Dame de La Garde - to všetko necháva Paríž ďaleko za Marseille.
... a peši. V Paríži sme sa presúvali z letiska Charles De Gaulle na Orly a sami sme boli prekvapení, že sme stihli v centre prejsť všetky hlavné parížske lákadla. K tomu pripájam pár „gýčových" fotiek parížskych pamiatok.
Svoju návštevu Karlových Varov som si naplánoval na 3 dni a dobre som urobil. Je to síce malé mesto ale má čo ponúknuť aj keď nepijete Becherovku. Ak nemáte alergiu na Rusov, tak sa tam určite vyberte.
Kto očakáva ťažký orient už pri prílete bude sklamaný. Sklamanie sa stratí hneď ako sa prejdete uličkami v centre mesta a keď uvidíte to čo som videl ja.