Hotely nezvyknem komentovať ale výhľad z tohto, kde sme boli ubytovaní, bol úžasný. Pozeral som sa na hotelový bazén v skale nad mestom, na strechy domov karlovarských hotelov, na kolonády v meste a na okolité hory.
Po opadnutí prvého nadšenia sme sa vybrali do mesta. Starobylé domy boli zrekonštruované a sálala z nich príjemná atmosféra. Zrazu sme sa ocitli pred Mlynskou kolonádou a hneď som vedel, že to bude niečo výnimočné. Nie, že by som bol taký odborník ale bolo tam toľko turistov, koľko sa vystrieda na bratislavskom hrade za celý rok. Stavba, podopretá niekoľkými desiatkami stĺpov, zastrešuje niekoľko karlovarských prameňov a vytvára priestor pre príjemnú prechádzku aj v čase dažďa. Povedali by ste, že v 19. storočí, keď vznikla, ju považovali za škaredú?
Prešli sme ďalej do mesta okolo drevenej - Trhovej kolonády a dostali sme sa k Vřídelnej kolonáde, ktorá zastrešovala známe Vřídlo (po slovensky asi žriedlo?). Budova nič extra, hneď bolo jasné kedy ju postavili. Komunistická stavba mi pripomínala malý Istropolis. Jediným potešením bola miestnosť s vytryskujúcou termálnou vodou kde sa natáčal Vrchní prchní a kde sa mi vynorili príjemné spomienky (Kto ho zná? Toho co odešel. Tak to musí být von. Za ním!).
VřídloDruhý deň sme zahájili kúpaním v hotelovom bazéne s výhľadom na mesto. Pri pohľade na okolité kopce sme uvideli rozhľadňu a hneď sme mali program na doobedie.
Po ceste sme na šťastie zistili, že sa tam dá dostať aj lanovkou - tým sme zrušili vysokohorskú turistiku. Po výhľade z hotela nás výhľad z veže veľmi neohromil, aj keď viditeľnosť bola až do Nemecka. Zbehli sme z kopca do mesta, naobedovali sa a vrhli sa do podzemia. V podzemí pod Vřídlom sme absolvovali exkurziu k miestnych termálnych prameňoch, nadýchali sa výparov, prezreli si upchaté rúry od minerálov, pozreli proces pokameňovania predmetov (verili by ste, že karlovarská voda za jeden deň obtekania dokáže súvislo pokameňovať predmet?) a vybehli naspäť na čerstvý vzduch.
Návšteva Karlových Varov by nebola kompletná keby sme nenavštívili múzeum Becherovky. V múzeu sme si pozreli sklady, oboznámili sa s postupom výroby Becherovky (okrem samotného zloženia bylín, ktoré sa tam sypú), premietli nám film o histórii Becherovky a toto všetko bolo popretkávané ochutnávkami viacerých (nám neznámych) druhov Becherovky.
Proste idylka, v ktorej ma zaskočilo len neuveriteľné množstvo Rusov, ktorí obsadili Karlove Vary. Okrem množstva turistov a nápisov v ruštine tam bolo aj veľa ruských pouličných predavačov suvenírov, ktorí nevedeli ani zaťať po česky. K tomu prirátajte ešte, že keď mladí český čašníci počuli slovenčinu tak si mysleli, že sme tiež Rusi a máte obraz o Varoch.
Musím ale povedať, že takéto nepríjemnosti nepokazili náš celkový dojem z mesta a určite, na staré kolená, sa tam pôjdem liečiť.
