Najbližšie som to mal do Ženevy preto tam začnem. Ako každé z troch popisovaných švajčiarskych miest, aj Ženeva leží pri jazere. Pri ňom som parkoval, takže som to mal blízko do centra a k pamiatkam. Po vyjdení z garáží som sa hneď ocitol pri fontáne - gejzíre tryskajúcom z jazera. Ako by povedal slováčisko od Trebišova - „nič, moc, také máme aj u nás v Herľanoch". Ale pofotiť treba, veď je to jeden zo symbolov mesta.
Hneď vedľa jazera sa nachádza ďalší symbol Ženevy a to hodiny vytvorené z kvetov. U nás by takéto kvetinové hodiny boli v zime zvädnuté a obrastené, ale tu to bolo typickým príkladom švajčiarskej starostlivosti. Mal som pocit, že ich tu presádzajú, strihajú a okopávajú každý deň, lebo v každom ročnom období vyzerajú hodiny inak, ale vždy čerstvo a upravene.
Hodiny v zime
Hodiny na jar
Odtiaľto som sa vrhol do uličiek starého mesta, kde som sa túlal a fotil.
Keď som sa Ženevy nabažil do sýtosti sadol som do auta a presunul sa do Lausanne. Toto mesto som si vybral preto, lebo tú sídli MOV (Medzinárodný Olympijský Výbor) a čakal som, že na každom rohu stretnem minimálne jedného olympijského víťaza :-). Nestretol som a okrem Olympijského múzea ani nič, čo by mi pripomínalo olympijského ducha. Asi preto som sa tu dlho nezdržal a šiel ďalej.
Bern bol o poznanie zaujímavejší. Symbolom mesta je medveď (preto aj ten názov Bern), ktorý je vyobrazený hádam na každom suveníre. Ale čo ma najviac zaskočilo je, že v centre mesta, pri rieke chovajú živé medvede. Je to vlastne mini ZOO v „jame" na začiatku parku, s výbehom pre medvede. Turisti si ich tu chodia obzerať a kŕmiť ako keby to boli holuby v Benátkach.
Ďalšia vec, čo ma v centre mesta zaujala bol dom, v ktorom osem rokov žil Albert Einstein a kde vytvoril svoju Teóriu relativity. Teraz tam je múzeum, ktoré pripomína jeho život. Je veľmi zvláštne dotýkať sa tej istej kľučky ako sa dotýkal tento slávny fyzik a zanechalo to vo mne veľmi silné dojmy - tuším niekde v hĺbke začína klíčiť nejaká vlastná teória :-).
V Einsteinovom dome Orloj v Berne
