Aby sme náš plán stihli, vyrazili sme z Milána už o šiestej ráno. Cez Janov sme sa pred obedom dostali do Monaka, kde naša Fabia Combi vzbudila, záujem. Zvlášť sa nehodila pred kasíno v Monte Carle, kde parkovali samé Bentley. Kasíno sme si pozreli len z vonku, lebo cestovný plán nám nedovolil zabíjať čas v kasíne, hlavne keď o chvíľu budeme mať vlastné super kasíno pri Bratislave. Presunuli sme sa do prístavu, medzi jachty - tu sme si pozreli miesto, kde bývajú boxy v F1 a štartovaciu čiaru. Odtiaľ sme pokračovali turistickým výstupom ku kniežaciemu palácu, kde sme mali šťastie na výmenu stráži. Ďalej sme si prezreli kostol, v ktorom sú pochované monacké kniežatá a vrátili sa k autu.
Monako - prístav
Monte Carlo - kasíno
Nice - pláž
Naša cesta pokračovala do Nice. Keďže bolo horúce poobedie, rozhodli sme sa, že v Nice vynecháme sightseeing a budeme sa len „plážovať", na jednej z najdlhších pláži na francúzskej riviére. Osvieženie v tej najmodrejšej vode nás postavilo na nohy a my sme pokračovali do Cannes. V Cannes sme zapadli asi tak ako v Monaku - pred nami zaparkovaný súvislý rad červených Ferrari napovedal, že v meste sa koná významná akcia. Potvrdil to aj červený koberec, ktorý viedol na medzinárodný festival reklamy. Odtiaľ sme si išli sadnúť na večeru, pochutnať si na morských plodoch a vychutnať večerný západ slnka.
Červený koberec - museli sme skúsiť
Aj v Cannes sú rumunský žobráci
Miestny vozový park
Večerné Cannes
Deň sme zakončili večernou prechádzkou po meste a vybrali sme sa hľadať miesto na prenocovanie. V tejto oblasti sme nemali dohodnuté žiadne ubytovanie, tak sme si našli miesto niekde na ceste, nad morom, smerom na St. Tropez. Najprv sme chceli spať pod holým nebom v spacákoch, ale množstvo komárov nás presvedčilo aby sme nocovali radšej v aute. Naskladaní a polámaní sme sa zobudili za svitania a až ráno sme videli kde nocujeme. Na prašnom parkovisku, na skalnom útese nad plážou. Klasický gýčový obraz východu slnka a mora nás nadchýnal, tak sme ho stále fotili. Pri tom sme sa naraňajkovali a pomaly sa vybrali smerom na St. Tropez.
Cestu sme si nevybrali diaľničnú ale pobrežnú, takže sme celú cestu obdivovali azúrové pobrežie. Pred obedom sme už parkovali v prístave v St. Tropez a mierili do centra. V turistickom informačnom centre sme si zobrali mapu, do ktorej nám zakreslili miesto žandárskej stanice a tak nájsť ju nebol problém. Stanica je už dosť ošarpaná, pretože filmové štúdiá, ktoré ju kúpili od štátu na nakrúcanie série komédií o žandároch, sa o ňu prestali starať a tak chátra. My sme si tu zaspomínali na známe bonmoty (sem se mi dívej, ...) a spokojní sme šli ďalej. Motkali sme sa po meste, po úzkych uličkách a hľadali nejakú pláž, ale to čo sme videli sa nepodobalo na slávne St. Tropez. Preto sme prestali snívať o pláži v St. Tropez a odišli sme na pláž mimo mesta. Osviežili sme sa a vydali sa do vnútrozemia na cestu späť domov.
Kvôli tomuto sme sa trepali do St. Tropez?
