Ako prvé zazneli Honnegerove Letné pastorále
, ktoré oproti ďalším dvom dielam pôsobili veľmi skromne, no stále ako vznešený úvod k nasledujúcim dvom dielam.
Ďalej nasledoval koncert pre dva klavíry a orchester d mol FP 61
, od Francisa Poulenca. Za klavírmi sa predstavili Marián Lapšanský, generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie a Eugen Indjić, svetoznámy americko-francúzsky klavirista. Poulencova technická vizáž v kompozícii sa dokonale prejavila na obidvoch klavírnych partoch a technická zdatnosť spomenutých klaviristov pre zvládnutie tohoto diela bola viac ako dostačujúca. Namiesto súboja v prevedení náročných pasáží, prebiehala neočakávaná harmónia.
Ako posledné zaznelo Ravelovo Daphnis et Chloé, symphonie chorégraphique. Táto zakončujúca skladba zaznela s veľkoleposťou a burácajúcim duchom. Veľkú úlohu tu zohral Slovenský filharmonický zbor, ktorý doprevádzal celé dielo. Zvláštnym dojmom pôsobil zvuk vetra, ktorý dopĺňal atmosféru a svojim občasným zaznením v skladbe prekvapil a udivil obecenstvo. To však celému dielu nezobralo na vážnosti.
Koncert zožal úspech vo všetkých smeroch. Emmanuelovo Viiaumovo dirigovanie dokázalo dodať koncertu vznešený monumentálny nádych a repertoár obsahoval neustálu divákovu pozornosť, keďže sa jednalo o neustále rytmické zmeny a veľkolepé gradácie
