Warzone. Tak sa nazýva dielo od Gija Kančeliho, ktoré bolo toho dňa uvedené ako prvé. Znelo v znamení mohutných orchestrálnych unisonách a kontrastoch lásky a vojny s ironizujúcim nápevom pochodových melódii. Slovenská filharmónia skladbu odohrala s istotou, vznešene a s monumentálnym nádychom pri chromatických postupoch.
Jean-Yves Thibaudet sa predviedol v druhej časti – v Ravelovom koncerte pre klavír a orchester G dur. Prednes sprevádzala veľmi pekná komunikácia medzi dirigentom a klaviristom, pričom Jean-Yves Thibaudet sa ukázal ako veľmi sebaistý, s kontrolovanou silou vo všetkých prstoch. Citom vyzdvihol farbu každého tónu, a tým sa zdalo, že vytvára jeden malý orchester. Bohužiaľ, Slovenská filharmónia takú istotu nevyžarovala, hlavne čo sa týka spoločných nástupov sláčikovej sekcie. Jean-Yves Thibaudet však zožal taký úspech, že publiku odpovedal dvoma prídavkami.
Po krátkej pauze zaznelo najdlhšie dielo – Symfónia č. 5 d mol op. 47, od Dmitrija Šostakoviča. Desivý a vážny charakter skladby vystihli ako orchester tak i dirigent, ktorý keď niečo vyžadoval, vedel to dať dokonale najavo. Avšak niekedy sa zdalo, že sa to pohybovalo viac v rámci nutnosti, ako osobitého vystupovania. No zložité gradácie, ktoré symfónia obsahuje, potrebovali dušu a techniku, ktorú im orchester rozhodne dal.
Účinkovali:
Slovenská filharmónia
Emmanuel Villaume- dirigent
Jean-Yves Thibaudet – klavír
Program:
Gija Kančeli (1935)
Warzone (2002)
Maurice Ravel (1875-1937)
Koncert pre klavír a orchester G dur
Allegramente
Adagio assai
Presto
Dmitrij Šostakovič (1906-1975)
Symfónia č.5 d mol op. 47
Moderato
Allegretto
Largo
Allegro non troppo
