Ako prvé, na spôsob Pražského jara, bola zahraná symfonická báseň Vltava, z cyklu Má vlast od Bedřicha Smetanu. Jej prevedenie bolo o čosi v pomalšom tempe, ako by mohol byť divák zvyknutý, no nie je to nič čo by uberalo dielu na autenticite, práve naopak. Vlnitá štruktúra s prierezom slávnej melódie odznela presne tak ako sa očakávalo.
Ďalej zaznel Koncert pre husle a orchester e mol op. 64. od F. M. Bartholdyho. Tu sa nám predstavila huslistka Yoé Miazaki. Jej nadanie, žiadané v orchestroch a festivaloch po celom svete bolo divákom v okamžiku jasné. Nejde len o technickú zručnosť, ktorá musí byť už vzhľadom na jej hudobnú minulosť dokonale vybrúsená. Jedná sa aj o hru tela, precítenie v každom pohybe ktoré sa odrazilo aj na výslednom tóne. Melódie vyzerá úplne inak, ak huslista k hre nepoužíva len ruky.
Po krátkej pauze sa Y. Miazaki predviedla ešte druhý krát a to v diele Tzigane, od M. Ravela., Y. Miazaki s očividne väčšou istotou ukázala virtuozitu a schopnosť adaptácie na každé dielo, pred ktoré sa postaví. Očividná väčšia zanietenosť a zápal, bol priam očakávaný a až nutný. Huslistka si toho bola vedomá a jej hra tomu aj zodpovedala. Slovenská filharmónia bez váhania a s istotou dotvárala tento husľový spev. Koniec koncov, jej hlavné slovo ešte len malo prísť.
Ako posledné, od rovnakého autora prišlo Bolero. Gradácia, ktorá začína na začiatku skladby a končí až na samom konci bola dodržaná v neporušenej línii.
V slovenskej filharmónii cítiť istotu v každom nástupe, no dala by sa vytknúť istá nekontinuita v spoločných, unisónnych gradáciách. Všetko to spočívalo v nedostatočnom kontakte s dirigentom, ktorý niekedy musel z hráčov dané tóny ťahať.
V konečnom dôsledku, bol to nezvyčajný repertoár, odohratý s istotou. Slovenská filharmónia má svoje kvality, ktoré často skrýva ale vie ukázať, že vie držať tempo s nejedným hudobníkom svetovej kvality.
Účinkovali:
Slovenská filharmónia
Leoš Svárovksý – dirigent
Yoé Miyazaki - husle
Program:
Bedřich Smetana (1824-1884)
Vltava, symfonická báseň
Felix Mendelssohn Batholdy (1809-1847)
koncert pre husle a orchester e mol op. 64
Allegro molto appassionato
Andante
Allegretto non troppo – Allegro molto vivace
Maurice Ravel (1875-1937)
Tzigane
Bolero
