Vulgárnosť, zjednodušovanie, politikárčenie, populizmus, demagógia - a žiaden program... to všetko a viac vyčítame naším politikom. Ale kto je vinovatý, že kampaň nemala šťavu? „Konflikt", hovoria komentátori a analytici: „chýbal konflikt, údery, krv. Tak ako chcú, aby sme o nich písali? O programoch? O šanciach ich presadiť? O profiloch kandidátov? No prepáčte, to hádam nie. Taká nuda."
Nuž tak. Ak dáme bokom „maďarskú kartu", tak nikto nikomu nevynadal, nikto nemočil z terasy, nikto nepovedal kolosálny nezmysel, okrem jedného prípadu, zhodou okolností veľmi krvavého. Tak ako mohla byť táto kampaň a tieto voľby zaujímavé.
Ohňostroj nadutých a opovržlivých poznámok a glos; čítal som aj také, že žiaden slovenský politik vraj nerozumie, o čo ide v Európe, lebo v skutočnosti je u nich, všetkých slovenských politikov, celá Európa na vedľajšej koľaji. Kto to píše? Všelikto. Aj experti. V lepšom prípade ich mená poznajú zasvätení. Tie mená pre popularizáciu „európskych tém" pre širší okruh nezasvätených robia väčšinou len to, že raz za 5 rokov vyjdú zo svojich krúžkov a riadne zvozia politikov.
Hodnotí sa kampaň. Ako analytik-expert mám dve možnosti. Prvá. Zmapovať kampaň: nosiče, ich nasadenie, internet, kampaň v teréne... Prečítať a porovnať programy. Zopárkrát si vypočuť top kandidáta/tov. Odhadnúť stratégiu a zámer kampane. Skúsiť kuknúť k susedom či ďalej za humno - ako vynaliezavo veci riešia inde... A možnosť druhá. Po ceste do roboty obzrieť bilbordy, maximálne zájsť na jednu akciu, a spakruky vyhlásiť: o ničom, nuda, môžu sa hanbiť. Veď kto by sa ich zastal: hovorím predsa o tých, prepytujem, politikoch.
A takto stále dookola. Nekonečná nuda.
Zrejme najväčšie obvinenie vyprodukovala istá televízia (bola to redaktorka, alebo to bol „expert"?): vraj pre voličov je „problém dostať sa k volebným programom". No skutočne. Voliči stoja pred kanceláriami politických strán a búchajú na dvere: My chceme program! Keď narazia na letáky či volebné noviny v schránkach, nevšímajú si fotografie a preskakujú heslá, lebo hľadajú - program. Potom sa vrhajú húfne na webstránky politický strán, no v sekcii „program" narazia buď na neprelomiteľný kód, alebo na nehorázne vysoký poplatok, ktorý si nemôžu dovoliť. Dnes je pre voliča naozaj problém dostať sa k programu politickej strany, ohlásila televízia.
Že iba konflikt-konfrontácia plodí (mediálny) záujem? V STV vymedzili na diskusie pre každú politickú stranu 10 minút (v SRo detto), v sterilnom žánri a v predpolnočnom prítmí.
Ktože to zlyhal v tejto kampani? Zasa len tí politici.
Počas každých volieb vždy to isté. Nekonečná nuda.
