Zaujímalo by ma, koľko z vás, čo si tieto otázky kladiete, si aj odpovie.
Často som si pokladala veľa rôznych otázok, len tak pre seba.
Prečo sa mi nedarí, prečo mi to nevyšlo, prečo mi to nejde, prečo a prečo a prečo. Jednou z najčastejších bola práve "prečo nemôžem byť šťastná?".
Ale ako to všetci poznáme, boli to rečnícke otázky. Otázky, ktoré vyslovíme do vetra a necháme nezodpovedané. A to je chyba.
Pred nedávnom som sa rozprávala s niekym, kto je často v kontakte s dieťaťom. Rozprávali sme sa o tom aké to je s ním tráviť čas. Povedal mi, že najviac ho dostáva otázka "prečo".
Deti sa stále pýtajú. Na všetko. A väčšina z nás sa snaží na všetko odpovedať. Keď to robíme pre nich, prečo nie pre seba?
Dala som si záväzok si na každú otázku, ktorá mi napadne, vysloviť odpoveď. Pretože rovnako ako pri malých deťoch, aj nám tieto odpovede ukážu iný význam toho, čoho sa otázka pýta.
Napríklad: Prečo nie som šťastný? Pretože mám problémy v práci, nepáči sa mi ako vyzerám, problémy v rodine.. A prečo mám tieto problémy? Pretože v práci sa mi nepáči, šéf je hlupák, necvičím, hádam sa za hlúposti.. A prečo to nezmením? Lebo sa bojím?
Rozumiete čo sa snažím povedať? Na každú otázku existuje odpoveď a každá odpoveď nás posúva vpred. Každá informácia o svete, ale hlavne o nás samých z nás robí vyspelejšie a múdrejšie osobnosti.
Jedna z ďalších vecí, ktoré nás postrčia k šťastiu je baviť sa. Naozaj sa zabávať životom.
Možno si poviete: Oh, mladé dievča, vidí len párty a ozajstný život okolo nej ani neprešiel. Čo tá mi môže hovoriť.
A možno som mladá.
Ale teraz nehovorím o zábave, ktorú preferujú moji rovesníci a ja, samozrejme, občas tiež.
Vravím o tom, že to čo robíme, by malo byť preto, že chceme. Že nás to napĺňa a baví a nie preto, že musíme.
Najšťastnejší ľudia sú tí, ktorí robia všetko preto, aby ich život bol zábava. Pracujú tak, aby ich to bavilo a nie ubíjalo. Aby nemali problém ráno vstávať do práce, a každý deň po práci si nelíhali vyčerpaný nie len fyzicky, ale i duševne.
Ak ťa baví písať buď novinár, spisovateľ, dnes tak populárny bloger. Zarábaj tým. Ak miluješ líčenie začni malovať iné ženy. Keď máš rád zvieratá, sprav si hotel pre psov. Z každej záľuby sa dá vyťažiť a každou jednou sa v konečnom dôsledku dá aj živiť.
Ale nie je to len o práci. Ak nemáš odvahu, alebo nie si v ničom až tak dobrý aby ťa to uživilo, či sa bojíš, že sa neuchytíš, bav sa inak.
Rád cestuješ? Každú voľnú chvíľu cestuj. Nemáš na to čas? Ale prosím ťa. Výlet o dve mestá ďalej, na prehliadku nejakého kostolíka, či skanzenu alebo dokonca obyčajne neobyčajného lesíka zvládneš behom pár hodín. Vrátiš sa plný energie a chuti pokračovať.
Miluješ knihy? Tak prosím nehovor, že nemáš čas ich čítať. Pretože ich môžeš čítať po ceste autobusom, než zaspíš, namiesto pozerania do telefónu a podobne.
Pravdou je, že milujeme výhovorky. Je jednoduchšie nájsť výhovorky a dôvody, prečo šťastní nie sme, ako spraviť niečo pre to, aby sme boli.
A milí moji, takto si to naozaj neužijete..
Posledný bod, ktorý tu dnes spomeniem, je netúlať sa životom. Nikto nie je šťastný dlhodobo keď blúdi. Mali by sme mať ciele. Každý jeden z nás by mal vedieť smer. Pretože úspechy a naplnenia cieľov patria k ,,človečej" hrdosti a to nás tiež robí šťastnými. Dajte si vysoké ciele, no nie prehnané. Ciele, ktorých sa nebojíte a na ktoré máte. A postupujte. Každým krokom budete bližšie k životu, ktorý ste si pre seba vysnívali.
Takže zhrnutie návodu?
Odpovedajte na otázky. Bavte sa. A nedovolte slepým uličkám, aby ste sa nadobro stratili. Nemáme čas na to, aby to zábava nebola a aby sme hlúpli stratení niekde na ceste nikam..