Na tento deň len tak nezabudnem - svet očkami malého maltezáka 2

Dnes sa mi vôbec nechcelo vstávať. Ešte okolo druhej po polnoci som si vliezol k pánovi pod perinu. Akosi mi bola zima. Nebolo ešte ani 7 hodín a on už vstával. Bolo na ňom vidieť, že sa mu dnešný deň celkom pozdáva. Prvé čo povedal bolo: Ďžefry no poď, ideme vonku. Blázon. Veď ja som ešte driemal. Celý znechutený som sa vyteperil spod periny a zoskočil z postele.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Pokiaľ sa môj pán obliekal ja som si stihol poriadne ponaťahovať kostičky. Najprv som sa prehol v chrbate a popreťahoval predné labky, potom som zadné ťahal za sebou. Úžasný pocit. Dokonca lepší ako keď mi moja cica robí masáž. Pre uzrozumenie, tá cica je domáceho mačka. Miestami si už lezieme na nervy, ale niekedy vie byť veľmi milá a beha mi po chrbáte. Mmmmm. Ale vráťme sa späť k môjmu ránu. Vybehli sme vonku. Dnes na vodítku, vyzerá to, že prebehneme tu neďaleké pole. Len mi nie je jasné prečo ideme opačným smerom. Pán udáva smer a tak len cupitajúc som šiel tam kam on. Pozdravil som susedu. Bernský salašnícky. Škoda, že jej niekedy hrabe. Keď totiž nemá dobrú náladu ide ma pomaly potrhať. Kráčali sme si popri ceste, ale čo moje oči v tej chvíli uvideli, poviem Vám, takú fajnu kosť som nevidel ani nepamätám. Nemám na mysli kuraciu. Nie. Toto vyzeralo na ženu mojich snov. Len som slintal. Zaštekal som. Normálne sa otočila. Balila ma. 100% ma balila. Zavrtela totiž chvostom. Lenže môj pán šiel akosi ďalej. Vkuse som sa za ňou otáčal a pár sekúnd na to PRÁÁÁSK. Tresol som hlavou do pouličnej lampy. Au. No mal som dosť. Keď som sa spametal bola už preč. Mal som pred sebou akurat môjho pána. Pozeral, či sa mi niečo nestalo. Rozhodol sa, že ma ponesie. Veď čo tam mojich necelých 5,5 kilogramu. Neviem, či to všetko bola náhoda, ale neprešli sme ani 200 metrov a spoza brány vybehol veľký vlčiak. Ešte šťastie, že som bol pánovi v rukách, lebo asi by mi srdce ležalo v jeho žalúdku. Neznášam tie veľké plemená. Vždy ma totiž naháňali keď som bol malý. Po tomto mal dosť už aj môj majiteľ, lebo ma vzal najkratšou cestou domov. Neviem či to osudové stretnutie s tou peknou kočkou a následný náraz do lampy bola náhoda alebo osud, ale viem, že ten divne vyzerajúci vlčiak by ma celého nenechal. Som rád, že žijem a pevne verím, že tu výborne vyzerajúcu sučku ešte niekedy stretnem. Tak končím s rozpisovaním sa. Aj tak sa tu už tlačí môj pán a zúri, že mu zaberám miesto pri počitači. Majte sa tu pekne. Opäť niekedy inokedy zase niečo napíšem ;)

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

HAF, BAF, Džefry. 

Michal Jasik

Michal Jasik

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Moje pocitySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

105 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu