Neviete si ani predstaviť ako sa čertovsky nudíme.
Vy: Ale veď vámkupujeme hračky.
My: No skúste sa vy hrať celý deň s tou istou hračkoua ešte k tomu sám.
A opäť sú aj prípady, kedy sa snažíte do nás šťuchať, hladkať, a nehovoriac o stavoch kedy na nás vybehnete s tým, že vám sa zrazu zachcelo abyže sa s vami naťahujeme o hračku alebo neeeedajbože, vy nám ju hodíte a my máme bežať. Ja viem, že porozumieť nám je zložité, lebo nemôžeme rozprávať, ale skúste sa vžiť do našej kože. Ležíme si kľudne na gauči, oči zavreté a už skoro spíme, keď tu zrazu nás niekto začne hladkať. No skúste vy zaspať, keď vás niekto škrabe za ušami. A tiež prípady, keď s nami večer zabudnete ísť na prechádzku a ráno musíme ticho čakať, až kým sa nezobudíte. Museli ste vy niekedy čakať na to, abyže môžete ísť na záchod? A tiež stavy kedy nám zabudnete dať jesť. A čo my nato? Iba nehybne sedíme na mieste odkiaľ vyčmuchávame jedlo a s túžobným a prosebným pohľadom očakávame nejaké papaníčko. Alebo tie siahodlhé vyčesávania. My vám nikdy nepovieme, aaau neťahaj ma tak, alebo už som tu 3 hodiny, ešte stále nie si spokojný s výsledkom? Taktiež sa nás nikdy nikto nepýta, či chceme dlhú alebo krátku prechádzku. Jazyk máme už po zem, o vode sa nám sníva všade kde sa pozrieme no musíme aj naďalej kráčať tam, kam vy s priateľmi. A nikoho nezaujíma to, že nás niekedy už nebaví keď nás vláčite po rukách a naťahujete nás.
No psí život nie je žiadna sranda poviem vám. Ale určite strašne rád žijem s ľuďmi ktorí ma majú radi aj napriek tomu, že niekedy mi možno nevyhovujú všetky ich divné úkony.
P.S.: Nepozerajte na mňa ako na blázna. Jefry-mu som sľúbil, že mu jeden článok uverejním :D
