Vonku bola už tma a ja som si žil svoj život v mojom pelechu. Doma bol len jeden človek a zbytok osadenstva sa niekde vytratil. Zase niekam išli a mňa nechali trčať tu. Ale po takej hodinke prišiel môj pán aj s nejakými dvomi kamarátmi. Vždy sa teším návštevám, a tak som privítal aj túto. Samozrejme som si neodpustil očuchávanie. Pri jednom z návštevníkov som sa však zastavil a poriadne to očmuchal. Cítil som tam kokra. Určite to bol koker. Takto voňajú iba oni. Ešte sa ani nestihli poriadne povyzúvať a už klopal niekto ďalší. Samozrejme som to ako vždy hlásil domácemu. Ani som poriadne nestihol štekať a už ma bral na ruky a hovoril: -"Ticho Džefry. To je návšteva." Keď ma konečne pustil na zem, tak ma všetci začali samozrejme hladkať. Nie žeby mi to bolo nepríjemné, ale mám radšej ženskú spoločnosť. Posadali si do obývačky, a hneď vytiahli fľašku čo si zo sebou priniesli. Oslava? Čoho? Veď narodeniny v rodine už oslávil každý. Divné. Neprešlo ani pár minút a opäť zvonil zvonček. Zase som to šiel skontrolovať zo štekotom. Na moje poradovanie konečne ženy. Mhmm. Od radosti som si pomaly až zazavýjal. Jednaa, druhaaa, tretiaa, pecka štvrtaa, toto bude večeeer. Ešte sa ani nestihli vyzliecť a už ma mali na rukách. Takto nejako som si predstavoval pohodový večer. Jedna ma aj vypusinkovala. Hneď som si povedal: "Tak pri tej sa dnes večer budem zdržiavať asi častejšie." V tom ma zase schytil domáci a presunul ma za dvere. Zavrel ich. Teda tie dvere. ;) A mna nechal čakať za nimi. Počul som len ako hovoril: "Ešte sa s ním budete hrať len si dajte dole vetrovky lebo sa roztopíte." Vrtel som chvostíkom a nevedel sa dočkať až sa otvoria tie dvere. Hááá. Štyri baby na mna vyleteli a každá sa so mnou chcela maznať. Ešte som si ani poriadne neužil tieto a opäť zvonček. Ale už som ho neriešil. Veď som mal pri sebe milú spoločnosť načo sa rozptyľovať rušivými elementmi. :P Očkom som však kontroloval dvere na chodbu. Aj keď som sa pri babách bavil, zaujímalo ma kto ešte vojde. Ďalšie baby a nejakí chalani? Táák toto vyzerá byť riadna akcia. Hneď som šiel kontrolovať situáciu. Hmm dobre vyzeráte. Haf haf. Ešte, že nevedia čo rozprávam. Inak by si o mne pomysleli. Párty sa začala, a mne sa vkuse niekto venoval. Toľko pozornosti. Ale postupne ma to prestalo baviť. Každá sa so mnou chcela fotiť, naťahovali ma ako žuvačku. Preboha ženy, pred chvíľou som jedol. Chcete aby som to na vás vytoto?? Fajn, akosi nevidia, že mi to je už nepríjemné. Prechádzame na plán B. Bezhlavý útek a skrývanie sa. Sakra oni si myslia, že sa s nimi hrajem, tak toto niee. Nech to už skončí. "Ľudia balíme, nestihneme ohňostroj." To sú dobré správy. Dobré pre mňa. Už vypadnú. Za 10 minút sa všetci vypratali. Konečne pokoj. Uaaa. To je nádherné ticho. Všade všetko zhasnuté. Izbu vypĺňali farbou len žiarovky zo stromčeku a ohník, ktorí horel v krbe. Normálna romantika. Jediné čo mi v tej chvíli chýbalo bola fenka. A tak som si vzal k sebe zopár hračiek z košíka a natiahol som sa na mojej fajnovej kožušinke. Už som aj chcel zaspať, ale hlavou mi však vŕtalo:
"Kedy nás ľudia začnú brať vážne. Veď my psy nie sme hračky na baterky z Japonska, ale živé tvory, ktoré majú tiež svoje limity a nie je nám veľmi príjemné, keď sa s nami hrajú ako s plyšákmi."
Ale jedno viem, môj plyšákovský výzor môže človeka dosť mýliť. ;P :D
