Niekedy nie je to také jednoduché....

Veľakrát si myslím,že všetko,čo robíme je dobre a nikdy nemože byť inak. A predsa sa stane ,že všetko,na čom staviame,naraz sa zrúti. Z jedného dňa,na druhý. Ja si myslím ,že aj keď človek verí sebe viac, než ostatným,potrebuje podporu a istotu v tom,že koná dobre. Každé ráno a každý deň,čo i len chvílku,ak môžeme,snažíme si riešiť svojé problémy tak ,aby sa nestalo,že nezvládneme tie dôležitejšie,čo sú pre nás skoro ako každodenný boj o život. Aj keď nie každý deň sa nám darí všetko zvládnuť tak,ako by sme chceli.
Keď som bol mladší a potreboval som pômocť,vždy bola pri mne moja mamka .Aj keď niekedy bola ďaleko,stále bola pri mne .Veľa mi pomohla a veľmi bola chápavá. Ale si myslím , že každá mamka je taká,ak che svojho syna,či dcéru pochopiť a pomôcť.Roky prešli.Aj keď uz nie je medzi nami,viem,že jej pomoc mi pomohla v mnohých veciach vidieť viac a hlavne porozumieť veciam,ktoré mi život neukázal tak ,ako by to malo byť.Moje prebudenie stále vidím a mojou snahou je dať to najavo tak,aby pochopili aj ostatní,ktorý by som chcel trošku zasvetiť do každodenného života,ktorý nás obklopuje a snaží sa nás tlačiť k zemi. Viem....každý si myslí,že je to naňho veľa a nedokáže to zvládnuť.Len sa nebojte a s čistým svedomím sa dajte do všetkého ,čo vás trápi a snaží vás dostať.Určite to zvládnete a nebudete mať veľké tažkosti,ako sa vám budú sdať.Len na jedno nesmiete zabudnúť: vravte pravdu vždy ďalej zájdete,ako s klamstvom.
Keď som začal písať básne ,veľa ľudi sa mi smialo.Vraveli,že to nezvládnem tak ,aby to všetci pochopili. Ja si myslim,že moje básne sú také,aké by mali byť. Sú predovšetkým pravdivé a úprímné. Vždy sa snažim dať medzi riadky to, čo ma najviac trápi a čo by ma najviac tešilo.Ale všetko závisí od toho ,ako kto moje básne pochopí.....Na dnes len toľko .....na budúce zase viac.....Ďakujem ,že ste mojé riadky prečítali do konca....