Do letoviska som prišiel už po tme, prvá skúsenosť bola tá že po meste sa potuluje niekoľko svoriek hladných psov a rozhadzuje hory odpadkov čo domáci po trhoch navŕšili aby sa ráno dali ľahšie odpratať. Po skúsenostiach s ubytovaním v La Paz som preventívne zrušil všetky rezervácie na ubytovanie a pobral sa hľadať miesto na noc, našťastie problém to nebol lebo stačilo urobiť dva kroky a milá pani sa ma po Anglicky spýtala či nechcem zostať u nich vraj berú aj karty (iba Visa), no iniciatíve medze nekladiem, smerom k pláži za námestím prvá odbočka doprava a stačilo 15 metrov a bol som na recepcií. Všetko slušné, čisté a mohol som sa uložiť na spanie. V noci prvá a jediná búrka ktorú som zažil.
Na druhý deň ako som vyšiel von a šiel sa pozrieť po meste ma čakala scéna ako v Chorvátsku iba všetci hovorili po Španielsky. Jazero Titicaca je mimochodom obrovské, voda je príjemná a vzduch je tiež fajn.
Letovisku lemujú menšie penzióny, žiadne mamutie hotely, k tomu sú malé reštaurácie kde nájdete všeličo Americké, Európske, Ázijské ale nič domáce čo ma trochu sklamalo. Našťastie Street Juice fungoval aj tu. Nuž a keďže voda bola príjemná tak som sa chcel okúpať ale kde? Mestská pláž je naľavo od prístavu ale vyzerá ako smetisko. Napravo od prístavu je hlavná základňa námorníctva Bolívie (čítate správne a viem že Bolívia nemá more ale majú námorníctvo aj to je Bolívia, kde sú veci tak ako ich nečakáte).
Pani domáca mi ale veľmi ochotne poradila nielen nádhernú pláž ale aj najlepšiu reštauráciu pri celom jazere o ktorú sa podelím. Najprv ale odporúčam ísť si zaplávať, ak máte samozrejme odvahu. Dve veci ale upozorním vopred - voda nieje slaná ale sladká takže dá trochu viac námahy udržať sa na hladine a možno si to po vyhrievaní sa na slnku neuvedomíte ale ste v 3800 metrovej výške takže sa vyčerpáte podstatne skôr (nehovoriac o tom že sa treba natrieť opaľovacím krémom). Ja som si to skúsil a môžem povedať je to neobyčajný zážitok. Pláž sa nachádza tu: 16°07'56.5"S 69°05'20.9"W
Cestou nazad odporúčam zastaviť sa na plávajúcich ostrovoch ktoré ste si cestou na pláž nemohli nevšimnúť. Nachádza sa tam najlepšia reštaurácia na jazere kde vám pred očami vylovia a upečú pstruhy a sú naozaj vynikajúce. Meno reštaurácie som ale zabudol.
Ak sa vám pri jazere páči odporúčam zabaliť si veci a ísť na deň s prenocovaním na Isla del Sol alebo Ostrov Slnka. Z diaľky uvidíte aj Isla de la Luna ale podľa správ od domácich je vraj oblasť dosť vykradnutá a nestojí návšteva za čas strávený cestovaním. Isla de Sol slúžil niekedy obradom počas ríše Inkov a je na ňom aj známa cesta ktorú Inka pri obrade absolvoval. Nuž a ak milujete somárov a oslov prídete si na ostrove na svoje. V cestovnej agentúre v prístave si zajednajte loď ktorá vás podľa želania odvezie buď na Yumani alebo na Roca Sagrada čo odporúčam odtiaľ je to jednoduchšie zorganizovateľné.
Z oboch prístavov ide iba jedna cesta takže stratiť sa je ťažké, ak idete z Roca Sagrada prídete k obetnému oltáru a odtiaľ do prava a prídete do Pillkukayna, starého mesta Inkov. Ak ste trošku pri sebe alebo vyšší ako 180 centimetrov veľmi dnu nechoďte nemusíte sa zmestiť. Och a určite vám ponúknu vodu priamo zo studne života ako to nazvali Španieli. Osobne... dajte si iba ak ste posledný deň v krajine pred cestou domov inak by som to neriskoval.
No ale je čas sa pobrať nazad na loď, ak idete z druhého prístavu (Yumani) tak ako ja vedzte že domáci ak povedia že sú to "iba tri kopce a 30 minút pešo" neverte im. Je to 8 kilometrov vo výške nad 4000 metrov nemáte šancu to stihnúť ak nieste v top forme. Mne trvala cesta 4 hodiny a stalo sa mi aj to čo sa mi často nestáva, stratil som z frustrácie nervy. Nakoniec to ale nebola zlá vec lebo som prespal v Yumani v hoteli na kopci a východ slnka nad jazerom pri raňajkách je zážitok na nezaplatenie. Navyše cestou nazad si vychutnáte prechádzku rajskou záhradou ako to volajú domáci.
Ak sa vám nechce cestovať na ostrov Slnka, Copacabana má tri turistické atrakcie - hlavy z čias Inkov ktoré podľa mňa za veľa nestoja navyše ich niektorý dobrák otagoval sprejom. Sú tri. Oveľa zaujmavejší je trh na Kalvárií a bazilika. Začnem kalváriou, výstup dá zabrať ale výhľad stojí za to. Zoberte si pitie lebo cesta je hore kopcom a po slnku.
No a moje rozprávanie zakončím tam kde som si krátil čas čakaním na autobus do Peru - Bazilikou. Na malé mesto je naozaj ohromujúco veľká. Všade zákaz fotiť čo bolo trošku škoda nemôžem sa podeliť o vnútro ale bola nádherne vyzdobená, odfotil som ale dvere kde sú výjavy z histórie objavovania Ameriky.
S týmto sa pre dnešok lúčim nabudúce poviem ako som išiel do Peru, niečo o mestečku Ollantaytambo, čo sa tam oplatí vidieť a vyskúšať a ako kúpiť lístok na vlak do Machu Picchu.