Prvé pochybnosti o demokracii boli vyslovené už v starovekom Grécku, samotnom rodisku tohto štátneho zriadenia. Vyjadril ich známy odporca demokracie, Aristoteles. Povedal, že demokracia je systém predurčený na zánik, pretože je to vláda množstva chudobných. Pre bohatých ľudí je potom veľmi jednoduché ovplyvniť takýchto chudobnejších ľudí. Za oveľa zdravejšiu formu vlády považoval Aristoteles “politeu”, čiže vládu ozbrojených občanov (vojakov a vojvodcov). Táto forma vlády je ale zrejme v súčasnosti nezrealizovateľná. Aristoteles tiež tvrdil, že každej oblasti sedí iné štátne zriadenie, a teda že žiadne zriadenie nie je ideálne pre každého občana zeme a pre každú krajinu. V reálnom živote v 21. storočí to môžme vidieť napríklad vo východnejších krajinách Európy, kde ľudia potrebujú nejakého silného vodcu, napriek tomu, že je v tých oblastiach oficiálnym štátnym zriadením demokracia.
Demokracia na území Slovenska
Demokracia je na Slovensku zatiaľ vnímaná pozitívne, najmä kvôli tomu, že nástup demokracie pre slovenských občanov znamenal zánik totality. S príchodom demokracie prišiel otvorený trh, sloboda slova a možnosť cestovať. Výrazne sa zlepšila úroveň vzdelania a médiá sa osamostatnili (aj keď o nezávislosti a objektivite inštitúcií v týchto dvoch oblastiach by sa dalo v súčasnosti dalo polemizovať). Na grafe vidíte vývin počtu demokratických krajín v priebehu 20. storočia.
Ľudia demokraciu pociťujú na vlastnej koži v momente, keď idú voliť. A tu nastáva zádrheľ.
Demokracia totiž nie je vládou ľudu, ako sa často hovorí. Demokracia je vládou tej skupiny ľudí, ktorá ide voliť. A počet ľudí aktívne sa zúčastňujúcich volieb klesá. Budem hovoriť zvlášť o parlamentných voľbách, pretože tie zasahujú do legislatívy (a teda do životov nás všetkých) najvýraznejšie.
V roku 1990, keď bola demokracia na Slovensku čerstvou novinkou, sa parlamentných volieb zúčastnilo v dnešnej dobe nepredstaviteľných 95,39%. Ľudia zacítili možnosť niečo reálne zmeniť a preto sa chopili príležitosti. Jasne vtedy vyhrala strana VPN a na druhom mieste skončilo hnutie KDH. Od roku 1992 až po rok 2002 sa volebná účasť pohybovala v rozmedzí od 70% do 90%, no v roku 2006 došlo k výraznému prepadu a volieb sa zúčastnilo len 54,67% oprávnených voličov - historicky najnižšia účasť vo voľbách počas demokracie na území Slovenska.
Je priama demokracia riešením?
Čím to je, že ľudia strácajú chuť nepriamo rozhodovať o verejných veciach a namiesto toho prenechávajú toto privilégium ľahšie ovplyvniteľnejšej a jednoduchšej časti obyvateľstva? Niekto možno nejde voliť preto, pretože má volebnú miestnosť veľmi ďaleko od domu alebo je jednoducho lenivý. Veľká časť nevoličov ale zanedbáva voľby kvôli tomu, že majú pocity nedôležitosti a frustrácie. Majú pocit, že ich hlas nič neznamená, a preto k schránkam ani neprídu. Milióny ľudí.
Mnoho ľudí tiež nedôveruje nepriamej demokracii. Myslia si, že systém zástupcov je len akýmsi zlým vtipom. Vládnuť by mal podľa takýchto ľudí reálne ľud, a nie elita, ktorá bola vyvolená vo voľbách ľudmi, ktorí sa dajú ľahko zmanipulovať.
Idea priamej demokracie je ale aj tak v dnešnej dobe naivná. Od čias starovekého Grécka totiž počet obyvateľov všade na zemi výrazne narástol a to isté platí o počte zákonov, ktoré musia vlády denne prerokovať. Bolo by tiež veľmi náročné vybudovať takú kultúru, kde by verejné zasadania a rozhodovania prebiehali pokojne a kultivovane (na Slovensku sa urny rozbíjajú už pri klasickej nepriamej demokracii. Nechcem si ani predstavovať priebeh akéhokoľvek rokovania v priamej demokracii).
Provokatívne nápady na zlepšenie
Brett Hennig vystúpil v roku 2017 na konferencii TEDx v Budapešti a predniesol naozaj zaujímavú myšlienku - parlament by mal byť tvorený náhodne vybranými ľuďmi. Samozrejme, takýto parlament by mal byť reprezentatívnou vzorkou spoločnosti - polovicu parlamentu by tvorili ženy a pomer počtu chudobných k počtu bohatých by bol presne taký, ako v reálnom živote v danej krajine. Keď Hennig túto myšlienku vyslovil, sálou sa ozval smiech a ľudia sa pousmiali nad touto na prvý pohľad zábavnou myšlienkou. Iste, je skoro nemožné si takýto systém predstaviť v súčasnosti, keď sme všetci zvyknutí na vládu kariérnych politikov. Brett Hennig sa ale nenechal zastaviť a naďalej rozprával o výhodách daného systému. Jedným zo zásadných argumentov bolo to, že by ste sa ako občan mali na koho spoľahnúť. Pokiaľ by ste v parlamente nesedeli vy, vedeli by ste, že tam sedí niekto v rovnakej situácii ako vy a teda s reálnou túžbou pomôcť ľuďom, ako vy. Taktiež by to zabezpečilo akúsi ekonomickú rovnosť (ale nie tú socialistickú!), pretože v súčastnosti potrebujete na to, aby ste sa dostali do vrcholnej politiky, hory peňazí. Systém predstavený Hennigom by možno umožnil vstup do politiky ľuďom, ktorí síce majú dobré nápady, ale nemajú dosť peňazí.
A možno nie. Prvým protiargumentom, ktorý mi napadol, bolo to, že náhodná selekcia je nesmierne riskantný proces. Nemáme žiadnu istotu, že by sa do parlamentu nedostali nebezpeční ľudia alebo ľudia, ktorí sú leniví alebo nepoctiví. Voľby (ako ich poznáme dnes) sú akýmsi sitom, ktorým sa vyselektujú takíto ľudia (teda aspoň teoreticky by to tak malo fungovať). Hennig taktiež nepriniesol žiadnu odpoveď na otázku - čo by sa stalo, keby daný náhodne vybraný občan nechcel ísť do vlády? Chcel by tam vôbec niekto ísť? A hlavne - ako by to bolo s opozíciou a koalíciou?
César Hidalgo, ďalší rečník na konferencii TEDx, v roku 2018 priniesol ešte provokatívnejšiu myšlienku - automatizujme politikov. Dostal nápad, že súčasní politici by mali byť nahradení takzvanými “software agentmi”, ktorí by boli naprogramovaní tak, aby čo najlepšie napĺňali požiadavky a túžby občanov krajiny. Táto idea sa mi už ale nepozdáva úplne. Internet a technológie už aj tak dosť ovládajú rozhodnutia voličov. Je správne prenechať im vládu nad krajinou úplne? Podľa mňa nie. Kto by zabezpečil, že by tie programy naozaj chceli to najlepšie pre všetkých občanov, a nie iba pre elitu? Na tieto otázky zatiaľ našťastie nemusíme odpovedať a dúfam, že to tak ostane čo najďalej.
Nezahadzujme nepriamu demokraciu
Dovoľte mi teraz odprezentovať vlastný názor. Myslím si, že aj súčasná nepriama demokracia môže byť oveľa použiteľnejšia a priateľskejšia, ako v súčasnosti je. Stačí, keď si moja generácia (ľudia narodení po roku 2000) uvedomí, že nemusia byť len pasívnymi voličmi, ale majú tú úžasnú príležitosť vstúpiť do politiky osobne a bojovať o priazeň voličov. Takémuto utopickému stavu zatiaľ bráni populizmus, ktorý spôsobuje, že do vlád sa nedostávajú ľudia, ktorí na to majú, ale tí, ktorí hovoria, že na to majú. Súčasné štátne zriadenie nie je utopické, ale je to to najlepšie štátne zriadenie, aké tu kedy bolo.
Nie. Demokracia tu pravdepodobne nie je naveky. Ľudia neustále cítia potrebu skúšať niečo nové. Len v priebehu nedávnej minulosti už mali obyvatelia územia našej krajiny príležitosť zažiť na vlastnej koži parlamentnú demokraciu, komunizmus a federálnu vládu. Občania sa po čase vždy rozhodnú nastoliť iný systém. To ale nie je dobrý prístup - je to ako kúpiť si nové auto kvôli tomu, že ste so starým autom mali menšiu nehodu. Oveľa rozumnejšie je staré auto opraviť. Preto by sme si mali demokraciu vážiť, udržiavať a opravovať. Nežijeme v dokonalej spoločnosti, ale to bohužiaľ nie je možné pri žiadnom politickom zriadení.
Zdroje:
https://www.ted.com/talks/cesar_hidalgo_a_bold_idea_to_replace_politicians
https://www.ted.com/talks/brett_hennig_what_if_we_replaced_politicians_with_randomly_selected_people
https://dennikn.sk/blog/561646/zijeme-v-demokracii/
https://dennikn.sk/blog/530568/moderny-liberalizmus-a-dovody-krizy-liberalnej-demokracie/
