Dotohto multifunkčného stánku dokážu organizátori pohodlne usadiť na tribúny približne8 a pol tisíca návštevníkov, v prípade niektorých podujatí až 10.000. Vyrástol neďalekocentra druhého najväčšieho mesta krajiny. Tam je zamestnaný aj Láďa Krenický.Predáva v jednom z mnohých bufetov. Pivo, párky, chipsy, džúsy a rôzne inénepotrebné dobroty. Aj dnes si ide privyrobiť pár drobných.
Pridelili ho na bufet s označením A7. Vpráci je ako vždy, 2 hodinky pred začiatkom podujatia, tentoraz koncertu pomalyupadajúcej hviezdy, ktorá pred mnohými rokmi dobila svet. Začiatok je oddialenýo necelú hodinu, čo sa už pomaly, ale isto, stáva pravidlom. Má teda dostatokčasu s tromi kolegami na bufete všetko dôkladne pripraviť. Slečna s priateľomsú veľkí pedanti; každá fľaša musí byť otočená etiketou k zákazníkovi,chladnička poriadne naplnená nápojmi, všetky keksy a croissanty majú svojemiesto, párky sú uvarené, nové značkové správne vychladené pivo sa bude čapovaťdo trošku menších pohárov za dvojnásobnú cenu... Času je aj tak oveľa viac akobolo potrebné na dokonalú prípravu, preto si Láďa po dohode s usporiadateľmizblízka obzrie pódium, posranduje so starými známymi, dokonca si zapne ajširokouhlý plazmový televízor vedľa bufetu, v ktorom dnes dávajú dookola 2reklamy. Jedna propaguje nemenované rádio a druhá láka ľudí na o chvíľuzačínajúci koncert. Už ich ovláda naspamäť. Cukríkovomodré tričko, pardón,rovnošatu, a naopak otočenú šiltovku má už dávno na sebe. Čaká vedľa plochy nastátie s jedným z organizátorov v oranžovo-striebornej reflexnej veste, aby sispoločne pozreli šprinty mladých pubertiačok a týpkov k zábradliu deliaceho davod umelca. Prví ľudia vchádzajú. Dnes sa preteky a boj o lukratívne miesta nekonajú.Odchádza na svoje miesto.
Pokladňa. Mince a bankovky v celkovej hodnote 2.000 slovenských korún už čakajústarostlivo rozdelené do priehradok.
"Pivko..." "Nech sa páči... Dnes to bude za 50..."
"Štyri..." "Čapované alebo v plechovke?" "Čapované?Ok..." "Tak to máme 200..." "200?" "Áno, prosím.Dnes máme namiesto Bažanta Heineken za 50..." "Aha. No čo už svami." "Príjemný koncert."
"Jedno malé..." Ukazujúc na risku štyroch decilitrov na pollitráku:"Dnes čapujeme oba takéto..." "V poriadku tak jedno...""Niečo pre dámu?" "Miláčik, čo si dáš?" "Nesýtenú?Samozrejme." "Chladená, nechladená?" Popri tom kladie nechladenúminerálku na pult pred pani, pretože chladené nesýtené minerálky veľmi neidú."Zle ste si tipli. Dám si chladenú." "Bolo to 50 na 50." as úsmevom podáva chladenú nesýtenú minerálku. "Tak to máme..."
Podobne pokračuje ďalej a ďalej. Všetko robí tak automaticky, že popri tomstíha prehodiť s každým pár milých slov.... "Príjemný hokej.""Úúúps..." Zháčil sa. Veď dnes je koncert. Popri vlastnom smiechu asmiechu troch dám opravuje: "...teda príjemný koncert."
Na chvíľku sa ruch pri jeho bufete utíši. Pracovníci "Á sedmičky" simôžu vydýchnuť. Podobných prestávok je dnes našťastie dosť. Nie je tedavypredané. Láďa, aj keď nerád, vysvetľuje Peťovi, ktorý s ním robí pri pive,aby do pohárov čapoval trošku menej, lebo dosť prečapuváva. Zhodnú sa, že jeťažké ustriehnuť si to v takom zhone, lebo poháre sú veľké, ale má ísť do nichiba 0,4 litra zlatistého moku. Spoly načapovaný pohár s penou po okraj vyzeráneesteticky. Okrem toho zákazník to môže vidieť ako pokus ukrátiť ho. Zasvätenívedia o čom vravím. Kompromis teda znie: budeme sa snažiť nájsť niečo medzi. Aksa to nepodarí, prikloníme sa k príkazu jedného z nadriadených, a síce, žezákazníka nesmieme ochudobniť a radšej mu dať trošku viac, ako by mal mať podozrenie,že nedostal to, za čo zaplatil. Na slovenské pomery veľmi nezvyčajný, ba ažmetálu hodný príkaz.
Nestíhajú túto debatu poriadne uzavrieť, lebo k pultu sablíži ďalší zhluk divákov. Ich slovenčina je dosť biedna, sú pravdepodobne z Ukrajiny. Veľký plagát párkovim uľahčil výber stravy a etiketa na pipe prezradila, čo dostali v plastovýchpohároch a sumu objednaného si prezradil display na pokladni.
Nasledujúca skupinka sa blíži oveľa hlučnejšie a pomalšie. Za neustálehorozhovoru sa pristavuje pri pulte. Na prvý pohľad je jasné, že všetko sa točíokolo vysokého muža v čiernom. Podľa pekného, pravdepodobne na mieru šitéhočierneho obleku, vystupovania a celého "looku" sa dá usúdiť, že je,alebo aspoň sa cíti byť, pri peniažkoch. Môže mať okolo 35 až 40 rokov. Jedna zvyzývavo oblečených dám ho pozná zhruba týždeň. Druhá, zábavnejšia, je jehoznáma trošku dlhšie. Štvrtý do partie je nižší tichý chlapík v džínsach atričku, pripomína poskoka. Po chvíľke zaujímavo vyzerajúcej debaty nadišiel časobjednávania. Konečne. "Pivo" panovačne zahlásil frajerik. Láďa uždokončuje druhé, pre poskoka. "Pukance." "Nech sa páči.""Ešte jedny." Zatiaľ, čo sa pripravovalo tretie pivko pre dámu,ozvala sa riadna rana nasledovaná sileným smiechom. Po prudkom otočení sa nášhrdina zhodnotil situáciu; ten, ktorému "patrí celý svet", ukazovaldámam ako sa otvára popcorn americkým spôsobom. Nepodarilo sa. Nevadí. Celýpult je pokrytý bielym smetím. K jeho smiechu sa temer okamžite pridali obeženy. Poskok sa iba uškŕňa popod fúz, akoby to už dobre poznal. Po panovačnom"zaplatím to" dostal ešte jeden červeno-modro-biely sáčok s rovnakýmobsahom. "Tak to máme 255 korún." Pohŕdavé: "tristo... drobné súpre upratovačku" iba zaklincovalo Láďov názor na tohto podtatranca. 45korún sprepitného však potešilo. Skupinka odchádza k pultu pri stene. Tam saznovu neúspešne odohrá pokus o otvorenie baličku pukancov rovnakým spôsobom.
Koncert začína. Dav spred bufetu mizne, nastáva pokoj... Po prvých skladbáchHviezda zdraví publikum: "Helou Kišiči..." No, trošku sa sekol, alenevadí, nie je najmladší a predsa len, Angličania majú problém s výslovnosťou niektorých slovenských slovíčok. Inak spieva dobre. Majme ho radi. Aréna šalie.
Prestávka pre hudobníkov znamená prácu pre brigádnikov a opätovné zaplnenie sapriestorov pred bufetmi. Všetko prebieha pokojne, štandardne. Koncom prestávkysa zjaví už dobre známa tvár. Chvála Bohu tentokrát nechce popcorn, len 3bitpre jednu zo žien. Pokiaľ si ho vezme a rozhodne sa platiť, prejde asi minúta.Platí tromi zlatistými mincami ponad nádoby so zohriatými párkami. Je todvojnásobok požadovanej sumy. Výdavok však nechce a odchádza. Pri vkladanímincí do pokladne Láďa s prekvapením zisťuje zaujímavý fakt; 2 z mincí, ktorépovažoval za desaťkorunáčky sú bimetalické jednoeurové platidlá. Do kasy ichdať nemôže. Čo teraz? Túto dilemu jednoducho vyrieši a sprepitné si poctivoodkladá do vrecka. Do konca prestávky sa už nič zvláštne neudeje. Keď chodbyopäť utíchnu, arénu naplní zvuk gitár, bicích a iných nástrojov a hlas speváka rozvášnipublikum, pre brigádnikov je to znamením, že dnešná zmena končí.
Záverečná inventúra, upratovanie, odovzdanie nízkych tržieb... Desiatky modrýchtričiek a šiltoviek miznú v šatni, odkiaľ vychádzajú jedineční mladí ľudia avracajú sa späť do reálneho života, každí s svojím smerom...
