Začiatkom prázdnin po dlhom suchu boli média plné blížiacich sa búrok, dažďa a inej "padajúcej" vody. Nakoľko som mal po skúškach, oddychovalo sa inak ako zvyčajne. S nejakým nástrojom v pravici. Zhodiť plechový plot, zbrúsiť starú farbu, postarať sa o hrdzavé miesta, natrieť základnou, 2-krát vrchnou, prichytiť plechy na pôvodné miesto a tak ďalej. Robota šla od ruky, veď sme boli 3. Prešlo pár dní a ostávalo už len niekoľko stĺpikov. Hneď z rána boli hlásené celodenné búrky, tak, aby som to mal robotu čím skôr z krku, vybral som sa makať. Prichystať farbu, štetec, zakryť okolitý betón papierom... Stihol som prvý krát namočiť štetec do farby, kým mi začali chrbát masírovať chladné kvapky. Čo robiť? Nechať to na ďalší deň? Blbé, nakoľko som sa chystal preč. Ostalo by to na ocka alebo na brata. Nechcel som nechať nedokončenú robotu. Pozrel som teda okom v oko Kamošovi hore a vravím: "Nezaprší a nezaprší, čo? A teraz, keď treba, aby nezapršalo... hmmnooo... Nechám tú robotu iným? Ale nie, ona by si ma počkala. Ja idem makať a... bolo by dobre keby si aj ty niečo spravil." Kvapky prestali, pár minút ešte mrholilo, spokojne som donatieral všetko potrebné, vyšlo Slnko a temer celý deň sa na sivú farbu pekne usmievalo. Vďaka Šéfe ;)
Púť do Levoče pár dní neskôr. Opäť sú hlásené búrky. Vydali sme sa pešo zo Spišskej až na Mariánsku horu. Pohodička. Vykračujeme si tak cestou a o niekoľko minút začína poprchávať. Po chvíli vytiahujeme pršáky. Dážď prestáva. Kým dorazíme do cieľa, ešte pár krát nás takto schladí.
Po Levoči začína stavba tábora. Prebehne vcelku fajn, pár príjemných schladení bodne, najmä na otestovanie práve dokončenej práce. Začiatkom tábora dokončujeme posledných pár stavieb a ideme naostro. Nie žeby sme boli pripravený na všetko, ale strechu nad hlavou máme. Prvý dážď príde potom, ako sa na ňho pripravíme.
Ešte raz, vrelá vďaka, Kámo.
PS: nestačí veriť, treba sa aj tak tváriť :)
