Dnešnú nedeľnú kázeň začal duchovný otec Andrej Murenko zhurta, pekným príbehom. Stalo sa to v 50-tych rokoch v Prešove.
Nadišli maturity. Celá trieda je nastúpená. Pred žiakov predstupuje predseda maturitnej komisie s krížom v ruke. Bolo to nečakané, lebo 50-te roky boli obdobím pritvrdenia a proticirkevných akcií. Okamžite sa však veci uviedli na pravú mieru: kríž hodil na zem a pokračoval: "Kto nepošliape kríž, nebude pripustený ku skúške."
Po dlhšej chvíli triedu opúšťajú všetci študenti. Všetci, až na jedného. Iba jeden jediný žiak bol ochotný znevážiť drevo, na ktorom aj za neho umrel Spasiteľ.
Skupina smutne odchádza. Pred dverami stretajú šťastného triedneho. "Vráťte sa späť. Maturovať budete všetci."
Neviem, či to bola skúška viery, dôvery, charakteru, alebo čoho, ba ani to, či je to osobné svedectvo duchovného Murenka, viem iba výsledok maturitnej skúšky. Triedu opustili všetci šťastní. Všetci, až na jedného. Ten nepovedal temer nič. Myslím, že je zbytočné písať, kto to bol, ale predsa. Áno, bol to presne ten, ktorý...
