Začali prázdniny. V podstate som ich trávil temer podľa vlastných predstáv. Púť do Levoče, skautský tábor, krátka návšteva iného tábora, rangerská služba. Viac sa stihnúť nedalo. Prečo má deň iba 24 hodín? :'( Od začiatku som bol doma v súčte 2 dni vrátane spánku, prania špinavých vecí, balenia sa medzi akciami a jednej oddielovky. V nedeľu večer som konečne zakotvil doma na čas dlhší ako pár hodín.
Po večeri a sprche som spravil pracovný neporiadok v izbe a uložil sa na odpočinok na roztiahnuté kreslo. Nevybalený ruksak spočinul vedľa mňa. Nadišlo ráno. Bez budíka sa budím o 7:00. Začínam ako zvyčajne. Pozerám doprava. Kurník, nik tam nie je. Miesto Gremlyn je prázdne. Vľavo za ruksakom chýba Vili. "Do kelu, ako dlho už spím? Oni sa na mňa vykašľali?" Vstávam, pretieram si oči a zisťujem krutú pravdu. Časy ničnerobenia (čítaj hier s deckami, zásobovania jedlom, nosenia a prevárania hektolitrov vody, behania po kopcoch a roklinách, naťahovania sa s neposlušnými turistami...) sú preč, ja som doma, ďaleko od Gremlyn a Viliho (a ostatných, ktorí spávali trošku ďalej od môjho fleku :) Začína realita. Vraciam sa z krajiny snov , krásy a ideálov späť na zem. Začínam pracovať.
Utorok začína rovnako. Jediná zmena je vybalený ruksak a rozhádzané oblečenie. Už viem, že som doma.
