Žena nadšene prikyvuje hlavou. Keď muž zdvihne hlavu, rozšíria sa mu zreničky a klesne mu sánka. Hlavou mu trhne dozadu, žena vykríkne. Muž vstáva zo zeme a prekvapene hľadí na človeka, ktorý mu skazil plán. Alebo oddialil.Aspoň si to myslí.
Dnes sa má zjaviť ďalší. Sedím na strome a čakám. Nesklamal. A ja ho poznávam. Prvý únosca, ktorého som videl. Má pri sebe mladú ženu. Držia sa za pás. Žena sa smeje na niečom, čo jej hovorí. A jeho oči na ňu šialene a lačne hľadia. Prišiel čas. Zoskakujem zo stromu a dopadám priamo pred pár. Muž sa zľakol a odskočil, žena mi hneď začala nadávať. Muž ju utíšil a objal ma ako brata. Opätoval som mu to. Bežné priateľské frázy ako som rád, že ťa vidím, prekvapil ma tvoj príchod, vraj si niekde úplne inde, čo tu porábaš... A na všetko som mu odpovedal. Posledná odpoveď- prišiel som ťa zabiť. Na chvíľu sa na mňa skúmavo zahľadel, potom vybuchol v smiech. Pridal som sa. A so smiechom som mu zaboril nôž vyrobený na objednávku do srdca. Žena zvreskla a ušla. Nie je mojím záujmom zbaviť sa jej.
Ďalšia noc. V našej komunite táto vražda otriasla mnohými. Jeho mali za neporaziteľného. A naviac bol najlepším „zháňačom“. Jeho smrť spôsobila, že každý sa tajomného lovca bojí ešte viac. Dozvedel som sa, že Najvyšší majú akýsi plán. Nič viac sa nemôžem dozvedieť. To svedčí o mojej úspešnosti. Členovia komunity sa natoľko boja, až mienia ostať v budove, v ktorej sa zhromažďujeme. Len ja sám som sa vybral von. Mám hlad a ten je potrebné zahnať. Vyhliadol som si opustený park a ľahol si na lavičku. I keď mám zatvorené oči, vycibrený sluch mi umožňuje vytvoriť si predstavu o živote okolo mňa.
Netrvalo dlho a začul som veľmi tichý zvuk. Svedčiaci o extra starom členovi komunity. Táto moja obeť prinesie pre komunitu tvrdý úder. Aké však bolo moje prekvapenie, keď sa predo mnou zjavil člen vyšších? A jeho to zjavne tiež prekvapilo.
„Čo ty tu robíš?“
„Mám hlad.“
„Aj ostatní majú.“
„Ja nie som ostatní. A ty tu čo robíš?“
„To nebolo veľmi úctivé. Ba čo viac, je to priam trestuhodné správanie. Si nervózny? A naviac už si jedol. A ja viem, že ty vydržíš bez potravy dosť dlho. Čo tu robíš naozaj?“
„Lovím lovca, pane.“
„Toho, ktorého sa každý bojí? Prečo sa neskryť?“
„Lebo ich je určite viac a určite udrú všade, kde sa im zachce.“
„Podľa čoho súdiš, že ich je viac?“
„Mňa sa pýtate, čo tu robím, ale čo tu hľadáte vy?“
Vyšší ma chytil za hrdlo. Pritiahol si ma bližšie k tvári.
„Toto bolo naposledy, čo si sa ku mne ozval ako ku psovi. V opačnom prípade...“
„V opačnom prípade čo? Poondieš sa?“
Hlupák sprostý! Ten istý dôvod, prečo si tým čím si! Vyšší sa priam diabolsky uškrnul. Tú istú ruku ktorou ma držal za hrdlo pootočil a palec posunul bližšie ku kĺbu na mojej sánke. Tým získal krásny prístup k mojej krčnej tepne. Pomaly sa ku mne nakláňa a ja cítim jeho dych na krku. Bol prisilný. Nedokázal som mu vzdorovať. Vytiahol som spoza chrbta nôž a bodol ho. Starý upír odskočil a striebro sa vysunulo z rany na bruchu tesne pod pravým rebrom. Jediné miesto, kde upír nezomrie ale sa ani nezahojí, pokiaľ nemá zranené aj vnútorné orgány. Upír s pohľadom ovplyvneným údivom a pochopením, vzápätí strachom vystriedaným vzdorom, zasyčal:
„Ty si ten lovec. Stoj! Ak to urobíš... Komunita ťa zničí. Už teraz si len prach a popol.“
„V tom prípade sa nemám čoho báť.“
Už ho držím. Chystám sa ho kusnúť, napiť sa jeho krvy, nasať jeho moc. Pitie krvy upíra je zakázané. Pravidlo znie pi krv človeka, získaš jeho silu. Napi sa krvi upíra a komunita ťa zničí. Je pre nich nebezpečný člen, ktorý sa začne hnať za mocou. Takto sa každý bojí všetkých a neodváži sa. Ale ja toto pravidlo porušujem už dosť dlho. Avšak som hlupák. Nie. Som absolútny debil. Pridlho som si vychutnával opojný pocit nesmiernej moci, ku ktorej som si pričuchol. Žiaľ, nič viac. Ten bastard mi stisol nohu, pričom najmenej dva prsty mi vboril hlboko do mäsa. Odrezal som mu tie prsty tým istým strieborným nožom, ktorý dokáže zabiť i prvého upíra (aspoň si to myslím, už pred stotisíc rokmi zmizol). Hneď nato ma odsotil a ušiel. Ajhľa. Ten by predbehol aj leoparda. To však teraz nie je podstatné. Podstatné je, že v komunite sa teraz nemôžem ukázať. Je len jediné miesto, kam sa môžem ukryť. Ten muž mi pomáhal, keď som niečo vyviedol a hrozilo mi doživotné. Čo bolo dosť často. Ani tie hnusné krivé prsty si sám nevyberiem. Z nohy mi trčí možno milimeter.
„Priateľu, už som si myslel, že ťa nikdy neuvidím! Odkedy si prišiel s tou zvláštnou žiadosťou na nôž, nedal si o sebe vedieť.“
„Všimol som si. Ako idú obchody?“
„Nie je to to, čo bývalo, keď si mi ich... ako to povedať...vytváral?“
„Časy sa zmenili. I ja som sa zmenil. Môžeš sa mi pozrieť na toto? Dik. Nehnevaj sa na mňa. Zmizla mi sestra. Vydal som sa ju hľadať a dalo by sa povedať, že som infiltroval nepriateľské rady. Už sa tam teraz nemôžem vyskytovať, lebo som... AUAAAA TY SADISTA!!!!!!! Ako to, že máš ešte nejakú robotu? S takýmto citom!“
„Zvláštne, ešte nikto sa mi tu nesťažoval. Možno to bude tým, že ja nie som chirurg ale patológ. Ako dlho sa zdržíš?“
„Nie dlho. Cez deň a v noci odídem. Musím zabiť toho, čo mi dnes ušiel.“
„Nie je to teraz zbytočné? Ak o tebe vie, povedal to i svojim priateľom a počkajú si na teba. Alebo si myslíš že ten muž príde a nastaví ti i druhé líce? Zvláštne prsty...“
„Nie je to teraz zbytočné. Ty ich nepoznáš. Utrpela jeho česť, ukázal, že sa bojí smrti a ušiel predo mnou. To je niečo, čo mi neodpustí a keby bola čo i len minimálna šanca, že to pomôže, sám by sa rozpáral.“
„Ako chceš. Akurát som si vždy myslel, že ty nebudeš mojou prácou. Prosím, nezmeň to.“
Tým sa náš rozhovor skončil. Môj priateľ, ktorý mi pomohol dostať sa z toľkých problémov, odišiel a ani sa neobzrel. V zrkadle som si všimol, že plakal.
S príchodom noci som uháňal smerom k centru komunity. Upír vie, že prídem tak, ako ja viem, že ma bude čakať. A bude bojovať sám. Je spln. Čas, keď sa v nás prebúdza diabol. Zver bažiaci po krvy. Ale mňa dnes poháňa k inému cieľu. A ten ako strom stojí predo mnou. Okolo sa uzavrel kruh z upírov. Každý jeden Vyšší. Upír oproti mne sa usmieval.
„Ja už viem, kto si. Ty si Marcel. Muž, ktorý na nás striehol, aby sa dostal k svojej sestre. A muž, čo ju potom zabil. Potom, čo ho kusla. A chcela zabiť. Ty si sa zľakol a kusol ju tiež. A tým si sa stal jedným z nás. Ale ty nevieš, že tvoja sestra patrila mne. Ty nevieš, že som to bol ja, kto ju... znovuzrodil.“
Jeho slová ma zasiahli hlboko do srdca. Aspoň do toho, čo z neho ostalo. A diabol vo mne? Vystrelil na povrch. Na veľa sa nepamätám, viem len, že som pil krv upíra a vyšší sa rozutekali a vrieskali od bolesti. Boli na seba príliš dlho napojení. Bolesť jedného cítili všetci. A ja som sa celý od krvy odplazil do opustených trosiek hotela. Zrodil som sa ešte silnejší. Ešte nebezpečnejší. A lov sa ešte len teraz začína.
