Michal Múčka
Reptilián
Musím povedať, že príbeh je vymyslený. Akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná. Nik sa oň so mnou nepodelil.
Musím povedať, že príbeh je vymyslený. Akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná. Nik sa oň so mnou nepodelil.
Volám sa Miliduch, zažil som vyše tristo zím a som čarodej. Bývalý učeň veľkého Čierneho Sokola.
Svet. Je plný ľudí. Myšlienok. Nápadov. Zákonov. Morálky. Krutosti. Politiky.
Ufo. Neidentifikovaný lietajúci objekt. Z anglického unidentified flying objects. (Varovanie - je to brak)
Svet okolo nás je plný záhad. Nepoznáme poriadne veci za plotom, avšak snažíme sa získať prístup do zákutí, v ktorých nemáme čo hľadať. A niekedy sa niečo dostane k nám.
Spomínaš? Mala si 17. Užívala si si život plnými priehrštiami. Škola ťa netrápila. Bola si mladá. Bola si krásna. Svet ti ležal pri nohách. I vtedy, keď ty sama si bola na kolenách a noc sa zmenila len na nejasnú šmuhu.
Sedím si v podniku a popíjam si minerálku. Ešte je do ôsmej ďaleko, tak mám čas premýšľať.
Jedná sa o časť trochu väčšieho projektu. príbeh, ktorý sa bude prelínať s celou históriu minulou, prítomnou i budúcou. Tých z vás, ktorí to dokážete čítať, poprosím o hodnotenie formou správy na mail michal17626@gmail.com alebo priamo do diskusie pod článok. Chcem poznať váš názor - či pokračovať, alebo hodiť uterák. Veční cestovatelia. Tak nás volajú. Lietame od planéty k planéte. Hľadáme nové druhy. Nové dobrodružstvá. Snažíme sa kadečomu priučiť. Ja a moja posádka. V našej lodi Šimra-tei. Znamená to Slobodný svet. Ak dovolíte, bližšie vás s nami zoznámim.
Som človek, ktorý vždy žil čestne, slušne. A čo za to? Len jeden veľký podraz. Možno si kladiete otázku, čo sú to čačukovia. Vysvetlím vám to. Predstavte si muža. V obleku, pri peniazoch, so strachom. Bojaceho sa samého
Ako začať? Môj príbeh, obávam sa, všetci poznáte. V konečnom dôsledku, mali ste príležitosť sledovať každý môj pohyb ako pod drobnohľadom. V prípade, že o mne počujete prvý krát, prečítajte si aj predošlé príbehy. Zhruba opísané bol som človek, stal som sa týmto... monštrom a to sa má zmeniť. Netvor opustí svet. Neviem, ako vy, ale mne za ním smutno nebude. V prípade, že by boli nejaké výhrady (o čom si dovolím pochybovať) mi to oznámte, uvidíme, čo sa dá urobiť.
POZOR! Veškeré myšlienky zverejnené v tomto príbehu sú myšlienkami postáv, ktoré sú vytrhnuté z reality a preto ani ich názory nemusia byť nutne založené na skutočných udalostiach dejúcich sa okolo nás – proste som ich potreboval a tak som ich použil.Ak vás napriek tomuto varovaniu urážajú, zamyslite sa nad tým! Prajem príjemné čítanie a prosím HODNOĎTE ASPOŃ DO DISKUSIE!
Sú tomu už toľké roky... Naša generácia si to ani nemôže pamätať. V prvom rade preto, lebo sme ani nežili. Naši otcovia museli utiecť zhora práve v tom čase, keď by si za iných okolností vyberali školu, na ktorú ďalej. Veci sa však mali inak. Príliš sa rozmnožili. Bolo ich priveľa, aby ich naša rasa dokázala zvládnuť.
Ako napraviť chyby, ktorých sme sa v minulosti dopustili? Podarilo sa nám skonštruovať prístroj na časopriestorové cesty. To znamená, že za cenu obetí mnohých nášho druhu sme schopný zvrátiť tok času v náš prospech a dosiahnuť tak prosperitu našej komunity tým, že zabijeme pôvod skazy.
Už ide... Ukrývam sa za zavretými dverami. Ani tie ho nezastavia. Napriek tomu sa ich snažím zatarasiť. Viem, je to zbytočné. Mal by som sa radšej snažiť dostať von. Miesto toho však mozog opantaný panikou vydáva iné príkazy. Nedokážem rozkázať vlastnému telu. Už škrabe na dvere. Prestrašený s dušou na jazyku hľadím, ako sa ku mne blíži... Cúvam, narážam na stoličku... Sedím a on sa nado mnou skláňa... Kričím...
Niektoré veci ťa budú ničiť i po smrti. Nech urobíš čokoľvek, budú ťa prenasledovať ako tieň. Všetci tomu hovoríme inak. Jedni nočná mora, iní zlá karma. A ako tomu hovorím ja?
Vlaky. Neznášam ich z hĺbky duše. Pravdupovediac neviem, či poznám niečo ešte horšie ako tie lomoziace kovové potvory. Poznám. Nástupištia. Chcem len svoj pokoj, svoj voľný kruh. Ale na nástupišti je to všetkým tým ľuďom maximálne fuk. Medzi desiatkami nastupujúcich či vystupujúcich, kde do mozgu preniknutého chaosom zarezáva nezrozumiteľný, v kostiach rezonujúci hlas z rozhlasu...