Ani nie pred mesiacom som sa o existencii stránky dozvedel. Keďže bývam sám a samota vám vie niekedy liezť pekne na hlavu, bol som nadšený z možnosti privítať u seba cestovateľov z celého sveta. Za mesiac sa teda u mňa vystriedali dve Katalánky, párik z Kalifornie, Hong-Kongu a traja Turci. V priebehu nasledujúcich dvoch týždňov sa teším na dva Malajzijčanky, jednu Belgičanku a dve Španielky. Je úžasné počúvať príbehy ľudí, ktorí pochádzajú z úplne iných kultúrnych, politických ale i náboženských prostredí. S Turkami som do jednej v noci rozoberal, či by sa ich krajina mala stať členom EÚ alebo nie. V priebehu ich pobytu sa ma niekoľko krát pýtali, koľko má Bratislava obyvateľov a kde sú všetci. Nerozumel som, prečo sa na to stále dookola pýtajú, keď som im stále opakoval, že pol milióna. A otázka, kde sú všetci mi už vôbec nebola jasná. Až neskôr mi vysvetlili, že u nich v Istanbule sú všetci ľudia v uliciach, fajčia Nargile(vodná fajka) a mestá žijú. Hneď som im teda objasnil, že v sobotu sa väčšina Bratislavčanov vracia späť na východ :-), alebo na chaty a keďže v sobotu pofukoval vetrík, aj tí, ktorí v Bratislave ostali, uprednostnili iné aktivity pred prechádzkou v meste. S Američanmi sme zas horlivo diskutovali či sa Arnold Schwarzeneger ešte vráti do politiky(vraj už nie). Pobudli u mňa dokonca 5 dní, počas ktorých som sa im priznal, že som nikdy nejedol burito a neviem, čo je to guacamole (avokádová nátierka). Okamžite trvali na tom, že zajtra varia oni. Keď som sa na druhý deň vrátil z práce, kuchyňa síce vyzerala ako po explózii, ale na stole boli vytiahnuté všetky misky s nakrájanou zeleninou, cez hríby a paradajku ku guacamole a nejaká neidentifikovateľná štipľavá omáčka. Všetko to dopĺňalo teplé pečivo, najskôr pripomínajúce arabský chlieb. Bola to bašta, nebíčko v papuľke, slávnosti chuťových pohárikov, skrátka kulinárske orgie. Číňania z Hong-Kongu mi zas vysvetľovali, aké majú šťastie, že sú práve z Hong-Kongu, vďaka čomu dostali študentské víza na rok do Európy. Večer som ich vzal na menšie posedenie, ktoré by bežní Slováci nazvali návštevou, pre nich to bola „party“. Hneď sa stali stredobodom pohostinnosti slovenským alkoholom. Veľmi statočne vypili po tri vodky, avšak u nich to malo efekt, ako keby ste do študenta na átriakoch naliali trinásť. Celý nasledujúci deň som počúval, že na takej dobrej párty ešte neboli. Milujem CouchSurfing a už teraz sa teším, čo ma čaká nabudúce.
