Michal sa v dome Adolfa zobudil na pípnutie smsky. Pozrel do mobilu a zistil, že je osem hodín ráno a práve mu prišla výplata. Bol príjemne prekvapený jej výškou. Očakával, že mu strhnú, čo sa len bude dať. Rátal aj s tým, že mu možno nepošlú vôbec nič. V tom úžase aj zabudol, že má dohodnuté raňajky. Rýchlo sa obliekol a prešiel do spoločenskej miestnosti.
Sadol si k stolu a Millie mu naliala kávu. Adolf im poslal do mobilov aplikáciu, cez ktorú môžu súkromne komunikovať. Rovno im aj ukáza, ako ju majú používať. Všetkých spájala nenávisť k pondelňajším ránam. Najlepšie to očividne zvládal Tobiáš. Dopil čaj, poďakoval sa za príjemný víkend a odišiel do redakcie. Willy poprosil Stana, aby ho odviezol do práce a tiež po pár minútach odišli. Millie sa opýtala Michala, kedy chce vyraziť. Ten navrhol desiatu, s čím rada súhlasila.
Z nákupov sa vrátili neskoro poobede s oblekom v hodnote jednej celej výplaty. Michal bol nervózny a celý deň si hundral nemecké vety, aby si ich nacvičil čo najlepšie.. Millie sa tomu najskôr smiala, ale neskôr jej to začalo vadiť.
„Heuréka!“ - zvolal Adolf hneď, ako vošiel do kuchyne, kde už na neho všetci čakali.
„Podarilo sa ti to naprogramovať?“ - opýtala sa Millie.
„Áno, musím ešte zajtra pripojiť tlačiareň. Tam by mohlo nastať pár problémov, no inak je program hotový.“ - pochválil sa.
Adolf pozrel na Michala.
„Čo mu je?“ - opýtal sa Millie.
„Asi stres zo zajtrajška, je takýto celý deň. Od rána si hundre nemecké slovíčka.“ - povedala mu potichu.
„Michal, Miško, čo sa deje? Doľahol na teba tlak, že teraz je to už všetko len tebe?“ - opýtal sa Adolf s úsmevom.
„Na to som zatiaľ nemyslel, ale ďakujem.“ - povedal a stále sa pozeral pred seba.
„Ale teraz vážne, čo sa deje?“ - opýtal sa už bez úsmevu.
„Kurt Wieber je mojím vzorom, bol som pred desiatimi rokmi na jeho prednáške a zmenila môj život. Je to žijúca legenda. Vždy som sa sním chcel stretnúť a porozprávať.“ - vyhŕkol zo seba Michal.
„No super, zajtra budeš mať možnosť.“- povedal Adolf žoviálne a Millie do neho strčila.
Adolf na chvíľu odišiel a vrátil sa s pohárom vody a jednou tabletkou. Podal ju Michalovi.
„ Čo to je?“
„ Sedatívum, budeš trochu menej stresovať“- usmial sa Adolf.
„Ty nie si nervózny?“
„ Nie. A hneď ti poviem aj prečo. Zoznámil som sa raz s jednou skvelou ženou. Všetko klaplo ako malo, žili sme spolu, pomáhal som s výchovou jej detí a plánoval som, ako si ju jedného dňa zoberiem za ženu. Všetko bolo ako z filmu do momentu, kým jedného dňa po milovaní nezačala krvácať. Snažil som sa ju presvedčiť aby šla k lekárovi, no nedala sa prehovoriť. Keď už som bol zúfalý, vyhrážal som sa rozchodom, pokiaľ sa nedá vyšetriť. Mal som byť dôslednejší, vyhrážky nepomohli. Pol roka sme sa hádali, či by mala alebo nemala ísť na tú kontrolu. Nakoniec po siedmich mesiacoch šla. To už bolo neskoro. Verdikt: rakovina. V ten deň sa mi zrútil svet a už môj život nikdy nebol ako predtým. Keď niekto zažije niečo také, získa úplne novú perspektívu. Odvtedy ma len ťažko niečo znervózni.“ - dopovedal Adolf.
„Cítim sa hlúpo“ - priznal sa Michal.
„Vôbec by som to nepovedal, vždy sa usmievaš, máš dobrú náladu.“ - skonštatoval Stano.
„Minulosť nejde zmeniť a obviňovať sa tiež nemá zmysel. Čo však urobíme v budúcnosti, je len na nás. Keď niekedy počúvam aké malichernosti ľudia riešie, a ešte s akou vážnosťou, musím sa smiať. Príde mi to absurdné.“ - dodal Adolf.
„Teraz už rozumiem prečo si taký, aký si.“ - povedala Millie a objala ho.
„To je dobré, už to nebolí, je to dávna minulosť.“ - povedal Adolf.
„Klamár.“ - pošepkala mu do ucha.
„Ak nemá nikto nič dôležitejšie, navrhujem urobiť si generálku na zajtrajšie stretnutie. Idem sa tiež hodiť do obleku.“ – povedal Adolf a okamžite opustil miestnosť.
Ostatní sa ešte chvíľu rozprávali o tom, čo si práve vypočuli.. Michal si zobral svoj nový oblek a šiel sa prezliecť. Tobiáš hral Kurta a trénovali najrôznejšie scenáre vývoja. Na Stanove naliehanie najskôr nehovorili nemecky, čomu boli radi aj Millie s Williem. Prechádzali všetko od podania vizitiek, zalomeniu strán v pripravených materiáloch až po intonáciu a prízvuk na tých najdôležitejších slovách. V momente, keď začali hovoriť po nemecky, sa Stano zdvihol a odišiel. Po hodine si urobili prestávku a spoločne zašli na večeru. Stano sa ponúkol, že ich zajtra odvezie, ale keď Adolf chcel, aby si obliekol aj šoférsku uniformu, skoro zmenil názor. Mali dobrú náladu a doberali si jeden druhého. Keď sa vrátili späť k Adolfovi o prezentácii už nepadlo ani slovo. Namiesto toho si snívali o tom, čo budú robiť, ak sa plán podarí. Ešte pred polnocou šli spať, vedeli, že zajtrajší deň rozhodne, čo bude ďalej.
Ráno sa stretli pri raňajkách v príjemnej priateľskej atmosfére. Stano si na seba predsa len dal uniformu. Keď sa ho pýtali prečo zmenil názor, povedal, že chce urobiť maximum pre spoločný úspech. Vyslúžil si za tento postoj uznanie a povzbudil tým aj ostatných. Millie ešte pred odchodom všetkých skontrolovala a spoločne šli do garáže. Rozhodli sa, že najlepšie auto pre dnešný deň bude čierny mercedes.
„ Tak veľa šťastia“ – popriali naraz Tobiáš, Millie aj Willie .
Navigácia ukazovala príchod na miesto zhruba okolo desiatej.
„ Spomaľ, skorý príchod by mohol vyslať zlý signál“ – napomenul Michala Adolf.
„ Neprejdeme si ešte raz plán, aby sme si skrátili cestu?“
„ Zabudni!“- odpovedal hneď Adolf a obaja sa nahlas zasmiala.
Zvyšok cesty rýchlo ubehol. V moment,e keď Stano zastavil pred bankou, zastávalo do začiatku stretnutie necelých desať minút. Vo vestibule ich už čakala asistentka a zaviedla ich priamo do rokovacej miestnosti. Ako si sadli, hneď sa pýtala, čo im môže priniesť na pitie. Michal požiadal o kávu a Adolf o čiernu ajurvédu so zázvorom. Keď odišla, opýtal sa ho, čo si to vypýtal.
„Je to himalájsky čaj. Je možné, že ho tu vôbec nemajú. Ak nie, tak sa bude musieť vrátiť, ospravedlniť sa a opýtať sa ma, či mi môže priniesť niečo iné. No a ak tu už dovtedy bude Kurt, môže to v ňom vyvolať zlý pocit, že mi jeho asistentka nevedela vyhovieť a podvedome sa nám bude snažiť vyhovieť on.“ - vysvetlil Adolf.
„Wow, .....ani neviem...wow.“ - bolo jediné, čo zo seba Michal dostal.
„Je to strašne starý trik a fungovať určite nebude. No mohol by mám pomôcť prelomiť ľady.“ - dodal Adolf.
Michal len sedel a premýšľal, čo všetko má Adolf ešte v pláne. Začal rozumieť prečo chcel, aby dorazili len pár minút pred dohodnutým termínom. Otvorili sa dvere, asistentka im priniesla nápoje a milo sa usmiala.
,“ Pán Wieber je už vo výťahua bude tu o necelú minútku.“ – dodala.
Adolf si pričuchol k svojmu čaju a navrhl Michalovi, aby si vymenili nápoje. Tomu stačil jeden pohľad na jeho čaj a s blaženým úsmevom povedal – „ Nie, tento skvosť ti rád prenechám.“ - a odpil si zo svojej kávy.
Dvere sa opäť otvorili. Do miestnosti energickým krokom vošiel elegantný pán s prešedivenými vlasmi. Obaja sa hneď postavili a podali si ruky. Zobral si od nich vizitky, a posadil sa oproti nim. Vizitky si položil na stôl tak, aby na ne dobre videl. Na malý moment sa zamračil a zvraštil čelo. Zacítil prenikavý puch idúci z Adolfovho čaju a na chvíľku sa pousmial.
„Tak páni, nestrácajme čas, dnes mám ešte veľa povinností, čo môžem pre vás urobiť?“ - opýtal sa.
„Skúsim hádať. Akurát dohadujete nákup veľkého množstva amerických dlhopisov a pokladničných poukážok.“ - povedal Michal vážne.
„Nie mladý muž, ale ak to chceťe vedieť, tak práve kupujeme banku.“ - odpovedal Kurt.
„Skúsim hádať ešte raz, je to čínska banka, ktorej hlavnými hodnotami sú americké dlhopisy a pokladničné poukážky. Celú transakcia sa zrealizuje do konca týždňa.“ - povedal Michal a posunul mu pripravenú prezentáciu.
Kurt sa zamračil a Adolfovi sa rozžiaril úsmev. Kurt otvoril prezentáciu a začítal sa.
Zrazu sa načiahol po telefóne, zazvonil asistentke, aby mu okamžite zohnala Hansa a Ji-hoona. Pokračoval v čítaní. Michal pozorne sledoval, na ktorej strane zrovna je. Keď prišiel k desiatej zastavil sa, pozrel na Michala a ten sa neubránil úsmevu. Do miestnosti vošli dvaja páni s otázkou, čo sa deje. Kurt im posunul prezentáciu a Adolf predtým ako ju stihli otvoriť, na ňu položil prsty.
„Aby som odpovedal na vašu otázku, potrebujeme 10 miliónovú pôžičku.“ - povedal pomaly a zadíval sa na Kurta.
„Ak sa potvrdia vaše predpoklady, máte ju mať.“ - povedal Kurt.
„Naša investičná stratégia je časovo ohraničená. Veľa záleží od budúceho týždňa.“
Kurt sa nahol dopredu a povedal.
„Ak máte pravdu, stretneme sa tu v sobotu a dostanete ju bezúročne.“
Adolf spokojne zdvihol ruku a oprel o kreslo. Spoločne začali čítať. Po chvíli sa Hans zvihol a vybehol von z miestnosti. Vrátil sa akurát v čase keď Ji-hoon dočítal.
„50-60 percent?“ - opýtal sa Michal.
Ji-hoo pozrel na Kurta ten prikývol.
„86,13.“ povedal zahanbene.
„A to vám nebolo podozrivé?“ - opýtal sa Kurt, no odpoveď neprišla.
„Adolf Rupert von Alpensaxxen, malo ma napadnúť, že za tým bude niečo viac.“ - pozeral na vizitku a gestom poslal Hansa s Ji-hoonom preč.
Michal sa chcel postaviť, aby im zobrať prezentáciu, Adolf mu však chytil ruku a usmial sa. Chvíľu na seba mlčky pozerali.
„Ako dlho ste to už vedeli?“ - opýtal sa Kurt.
„Predpokladal som tento krok už od leta, ale s istotou len osem dní.“ - odpovedal Michal.
Kurt pokrútil hlavou a opýtal sa ako to zistil.
„Pán Wieber, pred desiatimi rokmi som ešte ako študent bol na jednej vašej prednáške. Sami ste mi hovorili, že treba sledovať základné ekonomické ukazovatele, lebo tie vždy hovoria príbeh. A na nás je ten príbeh počúvať.“ - povedal Michal.
„Správne! A ktoré ekonomické ukazovatele ste počúvali?“ - pýtal sa ďalej.
„Diverzifikáciu exportu, oslabovanie výroby v priemysle, následky finančnej krízy, no hlavne prepad hodnoty amerických dlhopisov pod nominálnu hodnotu. Okrem samozrejme ďalších.“ – odpovedal.
„Áno, tieto ukazovatele vedia porozprávať takýto príbeh.“ - povedal Kurt a zdvihol sa od stola.
Adolf s Michalom sa tiež postavili.
„Prosím sadnite si, ja si potrebujem vybaviť pár vecí. Vrátim sa a budeme pokračovať. Moja asistentka sa o vás postará. Je už skoro čas obeda, nechám vám niečo priniesť, dobre?“ - opýtal sa Kurt. Znelo to vsak skôr ako oznam, nečakal odpoveď.
Odišiel z rokovacej miestnosti a pristavil sa pri asistentke.
„Tak toto išlo lepšie ako som čakal.“ - povedal Adolf.
„Ozaj povedal, že ak sa potvrdia moje predpoklady, tak dostaneme tých desať miliónov?“ - opýtal sa Michal neveriacky.
„Podľa mňa to nebude také jednoduché, ale zaskočili sme ho. To je dobré znamenie.“ – odpovedal.
„Kupujú banku, ktorá je natlačená jedným druhom aktív. a nebolo im to podozrivé. Na Wieberovom mieste by som teraz písal analytikom výpovede.“ - povedal Michal.
„No som si istý, že by som teraz nechcel byť na ich mieste.“ - pridal sa Adolf.
Čakali už viac ako hodinu. Medzitým sa stihli najesť i oznámiť ostatným, ako pokračujú. Willie oznámil, že tlačiareň už prišla a Millie má novinku o ktorej im povie až doma. Michal pozeral obchodné správy a Adolf do tabletu. Začínalo im už byť dlho, a tak sa Michal snažil u asistentky zistiť , koľko majú ešte čakať. Tá samozrejme nič nevedela, ale trvala na tom, že musia počkať. Keď sa konečne Kurt vrátil, nestrácal čas.
„Páni, práve ste našej banke ušetrili 32miliónov eur a mne moju reputáciu.“ - povedal hneď ako si sadol.
Michal s Adolfom prekvapene sedeli. Ani jeden nič nepovedal.
„Ak chcete, ešte dnes vám pošlem dva milióny ako odmenu za konzultáciu.“ - povedal Kurt a čakal na reakciu.
„Dva milióny pre nás nič neriešia, potrebujeme kapitalizáciu desať miliónov. Naša investičná stratégia je na tom postavená. Máme dohodu, bezúročná pôžička desať miliónov. Naša dohoda stále platí, však?!“ - odpovedal Adolf.
„Gratulujem, ak by ste povedali čokoľvek iné, nedostali by ste ani cent. Moje slovo platí. V sobotu vás tu na poludnie čakám. Podpíšeme potrebné dokumenty a peniaze hneď pošleme.“ - povedal Kurt. Vstal, obišiel stôl a podával im ruku.
Obaja sa postavili a Michal sa zamyslel.
„Naše sídlo je v Bratislave. Cezhraničný transfér v takejto sume môže znamenať zdržanie. Viete nám pripraviť hotovosť?“ - opýtal sa Michal a vystrčil ruku smerom ku Kurtovi.
Kurt sa zasmial a stisol mu ju.
„Dobre, tak teda v hotovosti.“- povedal a potriasol si ruku aj s Adolfom.
„Naši právnici pripravia zmluvu a pošlú ju tým vašim. Vidíme sa v sobotu o dvanástej. Musím povedať, že nám bolo potešením pán Wieber.“ - dodal Adolf.
„Páni, odteraz máte u mňa dvere kedykoľvek otvorené.“ - odpovedal Wieber a podal im vizitku so svojím číslom.
Rozlúčili sa a zavolali Stana, aby ich čakal pred bankou. Ledva nastúpili do auta, Stano už vyzvedal, ako to dopadlo.
„Wow, wow a ešte raz wow, máme prachy.“ - vysúkal zo seba Michal.
„Bol si dobrý. Ten úvod, ako si sa nedal zaskočiť tým, keď ti povedal, že kupujú banku, bol fantastický.“ - chválil ho Adolf.
„Keď povedal, že sme mu ušetrili 32 miliónov a reputáciu, to som skoro odpadol.“ - povedal Michal a pokrútil hlavou.
Stano počúval a nestíhal sa čudovať. Michal mu začal rozprávať do detailov, čo sa presne stalo, keď ho Adolf zastavil. Vytočil číslo tak, aby ho počuli všetci členovia klubu. Tobiáš sa zatvoril na záchod v redakcii a cez slúchadlá počúval. Millie a Willie sedeli v spoločenskej miestnosti Adolfovho domu a sledovali všetko cez kameru.
„ Idem si rovno vybaviť dva týždne dovolenky. Sadám do auta a vyrážam za vami“ – dodal nadšene Tobiáš. Odpojil sa z hovoru a než stihol Stano zaparkovať v garáži, už sedel s Millie a Williem v za stolom.
Keď Michal s Adolfom vchádzali do spoločenskej miestnosti , ostatní im začali tlieskať. Stano sa tiež pridal.
„Tak v sobotu na obed dostaneme peniaze a ešte k tomu v hotovosti.“ - povedal a Michal a poklonil sa.
„No len aby v piatok nepadol jackpot.“ – šomral Stano.
„Ale, ale ,pozrime sa na to. A ja že som tu negativista.“ - povedal Tobiáš a zasmial sa.
„No čo, neotvoríme teraz to šampanské?“ - opýtal sa Adolf.
„Fúha, ja by som bol aj za, ale nechcem uraziť šťastenu.“ - povedal Michal váhavo.
„Ale no, nebuď poverčivý. Máme čo oslavovať.“ - namietal Adolf.
Všetci na neho pozerali a on prikývol.
„No tak dobre, ale potom sa pustíme do práce.“ - povedal a všetci hlasne súhlasili.
Pripili si na klub, v čom sa ozvala Millie s tým, že im musí niečo povedať.
„Páni, dnes večer tu nebudem, mám rande.“ - povedala Millie a Michalovi zabehlo.
„Čože? Rande? S kým?“ - pýtal sa Tobiáš.
Michal vykašliaval šampanské a Adolf ho búchal po chrbte.
„Jeho meno je Radovan Králik.“ - povedala a usmiala sa od ucha k uchu.
„Ten Radovan Králik, operačný manažér Radovan Králik?“ - pýtal sa ďalej Tobiáš.
„Presne ten.“ - odpovedala.
„To sa ako stalo?“ - pýtal sa Stano.
Millie im povedala, ako mu na základe informácií, ktoré Adolf získal, poslala mail s prezentáciou jej masážneho salónu. Ponúkla mu zdarma masáž priamo u neho v kancelárii, ktorú dnes využil.
„Asi vám nemusím hovoriť, že to bola najlepšia masáž, akú kedy mal. Keď som skončila, ešte desať minút sa nemohol zdvihnúť zo stola.“ povedala s úsmevom.
Všetci sa zasmiali.
„No a čo bolo ďalej.“ - pýtal sa Michal.
„No, strašne dobre sme si rozumeli. Povedala som mu, aký je milý, akú má dobrú muskulatúru.“ - hovorila ďalej s lišiackym úsmevom.
„A on ťa potom pozval na rande?“ - pýtal sa Tobiáš.
„Ešte chvíľu to trvalo, ale vlastne áno.“ - odpovedala Millie.
„Ty proti tomu nič nemáš?“ - pýtal sa Tobiáš Willieho.
Millie a Willie sa schuti zasmiali.
„Toto sú veci ktoré sa nás nedotýkajú. Okrem toho, sme radi, že môžeme aj my niečím prispieť.“ - povedal Willie.
„Zober si Michala s Adolfom. Našli spôsob, ako získať prachy. Vyriešili ako staviť tikety, ťahajú celý klub. Ak budem musieť dať Králikovi len preto, aby sme mali istotu, že nás neojebe, tak sa to ozaj oplatí. Za milión eur mu dám takú girlfriend experience, že sa poserie.“ povedala Millie razantne.
Adolf zdvihol ruku a Millie si s ním tľapla.
„Je to vôbec legálne?“- pýtal sa ďalej Tobiáš.
„Čo? Ísť na rande a mať popritom postranné úmysly?“ - odpovedal Willie protiotázkou.
„Millie máš môj rešpekt, len čo chceš vlastne dosiahnuť?“ - opýtal sa.
Millie im vysvetlila, že sa ho pokúsi zviesť.
„Muži svojej milenke v istých chvíľach povedia všeličo. Okrem toho, budeme mať prehľad kde je a kedy. Ak by niečo plánoval, máme väčšiu šancu na to prísť.“ - povedala Millie.
„Môžeme počúvať vaše rande? Môžeme si overovať čo hovorí.“- navrhol Adolf.
„To mi chceš pripnúť mikrofón ako vo filme?“ - opýtala sa Millie.
Adolf sa strašne rozosmial a nevedel prestať.
„Tak to určite nie, stačí ak budeš mať telefón na sulíka.“ – odpovedal.
„Na sulíka?“ nechápala Millie.
„Vyložený na stole.“ vysvetlil Michal.
Chvíľu skúšali, či je počuť aj vtedy, keď je telefón v kabelke. Kabelka ktorú mala však nebola najvhodnejšia. Rozhodli sa zájsť k nej domov, aby vybrali inú.
