Smútok je súčasť života

Ako sme sa spoznali, prvé pohľady, ktoré nám vraveli, že život je nádherný. Tá krása v očiach, prenádherná vôňa nežnosti, jemný dotyk rúk. Prvé slová, v ktorých bolo cítiť radosť z poznania. Spomienky na tie všetky nekonečné rozhovory o všetkom, čo sa okolo nej dialo, čo jej ublížilo a čo ju urobilo šťastnou. Prežité večery na lúke nad mestom. Prvé nežné bozky pod rúchom rozkvitnutého mesiaca. Ako sme ležali vedľa seba, pozerali sa navzájom do očí a svojmi pohľadmi si vraveli miľujem ťa. Pravideľné starosti, ktoré riešili nepodstatné veci ale zakaždým nás držali v radosti a šťastí. Prechádzky po meste, nákupy. Ale čas nás delil čoraz viac. Prichádzali problémy každodenné. Nesúhlas jedného s druhým. Nastávalo sklamanie zo vzťahu, ktoré naznačovalo našu budúcnosť ako nemožnú až kým neprišiel čas rozchodu, posledného bozku, posledného objatia a posledného úsmevu. Nikdy nekončiaci vzťah prežil len v našich spomienkach až dodnes. A dnes ležím na posteli, ruky mám pevne zovreté, očí plné sĺz, v rádiu dohrávajú posledné melódie pre mňa na vždy známej pesničky, spomienka mojej nikdy nekončiacej lásky.

Smutný zaspávam ale viem, že ráno znova vystúpi slnko na oblohu a začne sa nový deň, ktorý ma posunie ďalej. Smútok je súčasť života preto aby človek vedel, čo je to krása, aby videl rozdiel, aby mohol žiť šťastne a spokojne. V živote nie je nič jednostranné, monotónne, a nemôže byť inak ani pri láske.