Európska centrálna banka dva týždne dozadu pristúpila k dlho očakávanému kroku. Prvý krát za posledných 11 rokov rada guvernérov ECB rozhodla o zvýšení úrokových sadzieb. Namiesto konzervatívneho zvýšenia sadzieb o 0,25% však zvýšila úrokovú sadzbu hneď o 0,5%. S veľkou pravdepodobnosťou toto číslo v najbližších mesiacoch ešte porastie. V časoch, keď inflácia trhá rekordy bolo toto rozhodnutie jednoznačné. „Chceme vrátiť infláciu späť na úroveň 2%“ v hovoria centrálni bankári. Ako som už spomínal v predchádzajúcom blogu, doba tzv. lacných peňazí definitívne končí. Pokiaľ chceme vrátiť infláciu v strednodobom horizonte späť na rozumné hodnoty, úrokové sadzby budú musieť ísť výrazne nahor, tak ako všade vo svete.
Ďalšou znepokojujúcou správou pre nás všetkých sú signály o prichádzajúcej ekonomickej recesii, ktorú sme tu okrem časov pandémie naposledy zažili počas finančnej krízy v roku 2008 - 2010. Post covidové obdobie v spojení s inváziou Ruska na Ukrajinu nám dáva riadne zabrať. Dostávame sa do štádia, kedy svetová ekonomika začína stagnovať.
Recesia v USA a problémy Nemecka
V USA sa napríklad čísla za prvé dva kvartály tohto roka dostali do mínusových hodnôt. Za prvý kvartál kleslo HDP o 1,4% a za druhý kvartál o 0,9%. V piatok 29.7. 2022 boli podobné dáta zverejnené aj v Nemecku, kde kvartálna zmena HDP skončila na úrovni 0,0%, čo v praxi znamená stagnáciu ekonomiky krajiny, ktorá sa v Európe považuje za jednu z najsilnejších. Predpokladal sa slabý, ale predsa nejaký rast a preto reálne výsledky sklamali. To okamžite vyvolalo obavy z prichádzajúcej recesie. Pár dní predtým prišlo zaujímavé vyjadrenie guvernéra Rakúskej centrálnej banky Roberta Holzmanna, ktoré jasne naznačuje situáciu, kedy ECB možno bude musieť akceptovať miernu recesiu, aby tak zastavila cenové tlaky. Potvrdil tiež očakávania bankárov v blížiacu sa recesiu s tým, že banky budú nútené naďalej zvyšovať sadzby, aby skrotili infláciu aj napriek nízkemu ba až priam žiadnemu ekonomickému rastu. Týmto sa dostaneme do situácie, ktorú nazývame stagflácia, čo je jednoducho povedané stav, kedy ekonomika stagnuje a inflácia je vysoká.
Ako toto celé pocítime na Slovensku ?
Ak tento jav nastane, tak to samozrejme ako krajina s otvorenou ekonomikou pocítime aj na u nás na Slovensku. Samotný nárast úrokových sadzieb už teraz ovplyvňuje mesačné splátky hypoték, spotrebných úverov, leasingov a firemných úverov. Mesačné náklady budú naďalej stúpať, ekonomika bude kopírovať svet a bude stagnovať a to zákonite pocítia ľudia vo svojich peňaženkách, keďže v konečnom dôsledku budú musieť zaplatiť viac peňazí na obsluhy svojich dlhov. Situácia sa dostane do štádia, kedy nebudeme mať priestor míňať peniaze na veci, ktoré nie sú nevyhnutné. To schladí celkovú spotrebu produktov a služieb a tým pádom firmy nebudú mať priestor na zvyšovanie miezd. Nožnice sa pomaly začnú otvárať. Niečo podobné sa udialo v roku 2008-2010, kedy sa svet stretol s ešte väčšími finančnými ťažkosťami, ktoré si isto veľa z nás veľmi dobre pamätá. Je veľmi dôležité, aby sme sa z chýb predošlých období poučili a pevne verím, že sa nedostaneme až do globálnej krízy. Určite je však nevyhnutné pre každú domácnosť či firmu vytvoriť dostatočnú hotovostnú rezervu na najbližšie obdobie pre pokojný spánok a sanáciu prípadných výpadkov príjmov, či ďalšieho rastu výdavkov. Táto posledná veta vo mne rezonuje o to viac v dnešnej dobe nestabilných cien energií. Ťažko predpovedať, čo sa udeje s cenami plynu, ropy a elektrickej energie. Globálna nestabilita je veľká, klesať veru nebudú.
Čo môže urobiť štát ?
V tomto bode nutne nastupuje úloha štátu. Na jar sa predstavil rodinný balíček ako forma pomoci s výraznou infláciou, no teraz, pokiaľ budeme čeliť stagflácií spojenej s výrazným rastom cien, takýto populistický prístup jednoducho nebude stačiť. Bude potrebná adresná pomoc nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva. Bez pardónu. Môžeme počítať koľko chceme, no im to matematicky jednoducho „nevyjde“. Je síce potrebné tvoriť si finančnú rezervu, lenže je nutné na to mať aj prostriedky. Ťažké obdobie spôsobené pandémiou teraz môže vystriedať finančná kríza. Dúfajme, že na jeseň si zachováme zdravý rozum a nevkročíme do ďalšieho lockdownu, na obsluhu ktorého už pravdepodobne nebudeme mat dosť ekonomických síl aj napriek tomu, že štátny rozpočet sa tento rok drží veľmi dobre. Stále sme príliš otvorená ekonomika a akákoľvek globálna recesia, v tomto prípade stagflácia, nás tvrdo zasiahne.
