Sme národ, ktorý dokázal zvládnuť prelom 1989, poraziť mečiarizmus, no stále sa zmietame v dedičstve totalitných schém. Naši českí bratia majú jasno – historicky aj dnes. A my? Lavírujeme medzi východom a západom, ako keby sme sa nevedeli rozhodnúť, kam patríme.
ROBERT FICO OPAKUJE CHYBY MINULOSTI
Nepoučili sme sa? Dejiny nám ukázali, že kolaborácia s agresormi nikdy nepriniesla prosperitu ani bezpečnosť. Za Tisa sme sa spájali s Hitlerom, za Biľaka s Ruskom. A dnes? Fico otvára dvere agresorovi, ktorý vedie vojnu proti svojmu susedovi. Toto je zrada hodnôt, na ktorých stojí slobodné Slovensko.
Čím to je, že namiesto jasného „Nie!“ volíme kompromisy? Prečo stále koketujeme s východom? Podľa môjho názoru, mnoho Slovákov stále žije v ilúzii, že socializmus bol časom spravodlivosti a istoty. Ale bol naozaj? Nie, bol to čas strachu, klamstiev a zotročovania. Spomienkový optimizmus je pohodlný útek pred pravdou – pred zodpovednosťou za vlastnú budúcnosť.
NAŠA SILA NIE JE V IZOLÁCII
Naša sila nie je v izolácii. História nás učí, že Slovensko je silné len vtedy, keď patrí k západu. Naši partneri, naša ekonomika, naša budúcnosť – to všetko je na západe. Na východe nás nečaká nič, len neistota a otroctvo v rukách agresora.
Buďme jasní a sebaistí. Naše miesto je v Európskej únii a NATO. Hodnoty slobody, spravodlivosti a človečenstva nám musia byť vodítkom. Pozrime sa pravde do očí: na Ukrajine umierajú rodiny, deti. A my? Stále hráme politickú hru s ruským plynom, akoby naše hodnoty mali cenovku. Prestaňme lavírovať. Postavme sa za to, čo je správne. Slovensko môže byť hrdým, silným a jasne vyhraneným štátom, ktorý vie, kam patrí. Nie do minulosti, nie k totalitám, nie k kompromisom. Ale do budúcnosti, ktorá patrí slobode, demokracii a pravde. Naša cesta je len na západe. Tam, kde je naša nádej, partneri a šanca na lepší život.
Tak ju nezačínajme zradou.
