Šiel som od Primoštenu, minul som Trogir, Split, až ma ulica Bana Jelačića voviedla do mestečka Sinj, kde som pohodlne zaparkoval vedľa areálu nejakej františkánskej školy. Odtiaľ zhruba na sever, Brnaškou ulicou, cez malé námestie, Trg Kralja Tomislava, na Vrličku ulicu. A naozaj, na fasáde, oproti malej kaviarni, nad obchodom s textilom, reliéf chlapca s loptou v ruke. Na lopte jasne rozoznateľné futbalové päť a šesťuholníky.

Futbal je veľmi jednoduchá hra. Stačí rýchlosť, ochota behať a v neposlednom rade ovládať loptu. S behaním je to jednoduché. Keď deti prídu na to ako sa to robí, behajú stále, len tak pre radosť. Stačí ich nechať, nezabiť tú radosť. Takže ochota je tu s nami od začiatku. Keď k tomu pridáme pár šikovných detských hier, príde aj rýchlosť. S loptou je to zložitejšie. Základnú abecedu, vedenie, prihrávky a streľbu, sa skôr, či neskôr, naučí každý kto chce. Potom je tu ale pri tej lopte istá esencia, nejaký druh kreativity, schopnosť, ktorú jeden má, iný nie.
Nie je jednoduché túto esenciu popísať. Štatistici merajú počet a presnosť prihrávok, počet a presnosť streľby, postupne pridávajú smer prihrávok, škrtajú tie dozadu. Ale načo? Oko nie je paradajka, oko vidí. Jeden tím to zjavne má, iný nie. A keď tím, čo to má opustí turnaj, futbalový labužník posmutnie. Ako je teda možné, že niektoré krajiny vychovajú hráča s potrebnou kreativitou raz za polstoročie, iné ich majú v každej generácii za priehrštie? Pri Španieloch, Talianoch si povieme, veľká krajina. No čo takí Chorváti? Počtom menší ako my, z Maďarska, či Česka, nie sú ani polovica a majú Modrića, Kovačića, Rakitića, Brozovića. Po prehre so Španielskom, tuším v českom štúdiu smutne zaznelo, že takýto zápas na Eure už neuvidíme.
Ešte po mundiale v Rusku, som robil rozhovor s Tonim Milanovićom. Toni učí Chorváčtinu v pôvodne chorvátskych dedinách okolo Bratislavy. France Football akurát vtedy označil Luku Modrića, za nového držiteľa Ballon d'Or, tak sa reč zvrtla na futbal. Ako je možné, že to s loptou tak viete, na záverečných turnajoch ste pravidelne, dokonca ste úspešní? Sú väčšie krajiny, ktorým sa za polstoročie nepodarilo to, čo Chorvátom za pár rokov samostatnosti. “Každý sa ma to pýta, možno motivácia, obrovská vôľa uspieť, sme súťaživí, asi to máme v génoch.” Ale veď každý je súťaživý, špeciálne v kolektívnych športoch, ktorý tím nechce uspieť? Vy to ale hráte s takým sebavedomím, ľahkosťou, odkiaľ sa to berie? “Snažíme sa byť dobrí aspoň v niečom, nemáme lyžiarov, zimné športy ako vy, takže v tom málom čo robíme, chceme byť najlepší, hlavne vo futbale.” No ale futbal hrá celý svet, nie je ľahké byť najlepší. “Možno je to preto, taká zaujímavá informácia, v mojom rodnom meste, Sinj, bola vynájdená futbalová lopta.” Chvíľku som si myslel, že nerozumiem, alebo že vtipkujeme, no Toni pokračoval. “Áno, dokonca FIFA to oficiálne zverejnila vo svojom buletine, v roku 1969, ako ďaleko prvú zmienku o futbalovej lopte.”

Turista, ktorý pozerá do zeme, by mohol tento artefakt pokojne prehliadnuť. Ak by ste šli od mestského parku, od hotela Alkar, uvidíte ho na ľavej fasáde. Ide o náhrobný kameň sedemročného rímskeho chlapca Gaia Laberia. V rukách má loptu, ktorá je podľa šitia pravdepodobne kožená. Pomník z druhého storočia bol objavený pri archeologických vykopávkach rímskeho vojenského kempu Tilirium, pri obci Gardun. Hoci bola vtedy hra podobná futbalu rozšírená medzi rímskymi vojakmi a deťmi bohatších, pôvodne to bola hra ilýrska a v Dalmácii ju hrali dávno pred príchodom Rimanov. Chorváti to, okrem iného, opierajú o fakt, že sa v žiadnom inom rímskom regióne podobná zmienka, či zobrazenie futbalovej lopty nenašlo.

Na záver tohto športovo-cestovateľského koktejlu pridám ešte jazykovedné okienko. My na Slovensku hráme “anglický” futbal. V Nemecku majú Fußball, v Čechách bola kopaná, no tiež prevládol fotbal, v Švédsku fotboll, na Islande fótbolti a dokonca aj v USA je to football, aj keď tam to majú celé zle. No v Chorvátsku je to stále nogomet, v Taliansku calcio, v Grécku podosfairo. Dalo by sa teda usudzovať, že Chorváti nepotrebujú hľadať nové meno pre hru, ktorú hrali storočia predtým ako kolíska futbalu založila svoju futbalovú asociáciu. Či už futbal naozaj vymysleli, alebo im ho priniesli Gréci, prípadne Rimania, jedno je jasné, čo sa týka lopty ako takej, majú Chorváti pochopiteľný náskok.
Forget Brazil, the Home of World Football is Inland Dalmatia

