Začína to jednoducho. Do pokojného života manželov Bubeníkovcov príde muž, pán Haščák. Pán Haščak je heterosexuál, čo automaticky vytláča pána Bubeníka na vedľajšiu koľaj. Zatiaľ klasický príbeh, ktorý nám jemne naruší fakt, že pán Haščák nie je len tak hocikto, ale vedie jednu z najväčších investičných spoločností v stredoeurópskom priestore. No a pani Bubeníková hrá nemenej zaujímavú úlohu vo fonde, ktorý má na starosti štátny majetok malej krajiny zhromažďovaný celé desaťročia. Takže príbeh nekončí rozvodom, streľbou, či inou tragédiou, ale naopak. Končí spoločným biznisplánom, ktorého sa aktívne zúčastňuje aj pán Bubeník figurujúci vo firme, cez ktorú pán Haščák odmeňuje pani Bubeníkovú za jej neskutočne exkluzívne služby. Keď sú na stole stovky milónov, strácajú svoj význam aj slová ako manželstvo, láska, či vernosť.
Ďalším zaujímavým charakterom (charakter je asi prisilný výraz) je Jirko Malchárek (ANO). Jirko je v časoch Gorily minister hospodárstva a priateľ Jaroslava Haščáka, dejovo nezaujímavá na nitkách visiaca figúrka. Intelektuálne za hlavnými aktérmi evidentne zaostáva. Dáva si totiž vysvetliť každý detail a neskôr, keď Gorila naplno prepukne v médiách, preposiela otázky od novinárov hovorcovi Penty. Či ide o neschopnosť sformulovať odpoveď alebo iba o nutnú synchronizáciu nie je podstatné, Jirko bol v každom prípade štedro odmenený a z verejného života sa našťastie vytráca. Pokus o návrat v strane Nádej sa mu nevydaril.
Časovo sa nám príbeh triafa do záverečnej fázy druhého a dúfajme posledného obdobia vlády Mikuláša Dzurindu (2002-2006), takže on a jeho financminister (Mikloš), hrajú hlavnú úlohu z hľadiska politickej zodpovednosti. Ak chceme byť korektní, musíme pripomenúť, že Gorila nevynecháva ani SMK, či KDH. Mnohí Gorilou viac, či menej spomínaní politici sú stále aktívnymi hviezdami na našom politickom nebi ale to, že najsilnejšiu pravicovú stranu (SDKÚ) do ďalších volieb (2012) znovu povedie duo Dzurinda, Mikoš je neskutočná tragédia a drzosť.
No a ako bonbónik nám do už aj tak dosť komplikovaného príbehu nastupuje Róbert Fico. Budúci premiér v časoch Gorily, budúci premiér aj teraz. Ako jediný z vrcholových politikov napochoduje do spomínaného bytu. Nad jeho skvelým strategickým myslením asi prevážil fakt, že si najradšej zháňa peniaze vlastnou hlavou. Častejšie sa však v byte vyskytuje jeho osobný tajomník František Határ, ktorý Haščákovi neprezradí iba to čo nevie. Dokonalého informátora a jeho podprahové metódy dokresľuje fakt, že po predaní žezla medzi Dzurindom a Ficom (v roku 2006), nový riaditeľ SISky (Jozef Magala) aj za pomoci Határovho brata Ivana vyzmizíkuje kauzu Gorila a zúčastnení agenti sa hlásia na úrade práce. Prečo ľudia zo SMERu zakrývajú stopy o korupcii ich najväčšieho rivala (SDKÚ) je príliš zložitá otázka v tomto nemenej komplikovanom príbehu.
Do akého prostredia tento scenár posadiť? Kde si môžu politici a ekonomická elita beztrestne potriasať rukami a deliť majetok, ktorý desaťročia produkoval niekoľko miliónový národ. Kde na svete sú novinári, ktorí dostanú spis Gorila a nič neurobia? Kde exituje národ, ktorému je to jedno a ku každým voľbám poslušne napochoduje a či už zo zvyku, či z recesie hodí do urny toho istého červivého Dzurindu, či Fica. Uverí nám divák, keď tento scenár umiestníme do stredoeurópskeho priestoru? Uverí. Lebo tento priestor je stredoeurópsky iba geograficky. Reálne, či politicky sme východ. Z východu, od nášho veľkého brata, totiž pochádza toto umenie. Vysoká škola korupcie. Korupcie o akej sa nesnívalo ani Mariovi Puzovi. A ten mal skvelú predstavivosť.
