Extrémizmus. Slovo, ktoré v najbližších hodinách ohne každý opýtaný politik, každý gramotný novinár. Slovo, ktoré na Slovensku víťazí. Chvalabohu, nie na celom Slovensku. "Iba" v jeho srdci. V jeho srdci našli k sebe cestu komunisti a "kresťania". V jeho srdci sa k volebným urnám unúvalo najväčšie percento voličov. Aby povedalo svoje áno a nie.
Nie KDH, nie SMERu. Nie oligarchom, ktorý cez exkomunistické bábky riadia túto krajinu. Nie kresťanským predstaviteľom, ktorí vo svojej politike kresťanstvo vymenili za oportunizmus. Nie sprofanovaným politikom typu Kaník. Nie ľuďom ako Maňka, ktorí dokážu bez výčitiek sedieť a "stopercentne" fungovať na viacerých stoličkách. Nie nekonečnému reťazcu problémov, ktoré nikto nerieši.
Áno extrémizmu, nenávisti a radikálnym riešeniam. Áno človeku, ktorý sa pomaly a vytrvalo snaží presadiť svoje zmagorené videnie sveta. Áno šialencovi, ktorému sa pravdepodobne v detstve niečo strašné prihodilo a ktorý po politickom bankrote ožrana z SNS dvíha zo zeme slabý ale nie zanedbateľný potenciál.
Áno a nie. Dve krátke slová. Nie, ktoré je namieste. Očakávané, ale stále príliš slabé. A potom áno. Chybné, ale mrazivo hrozivé...
