Osobne si denník SME platím tak nejako zo zvyku. Vždy to bol na naše pomery dobrý denník a celkom slušne sa preniesol aj cez odchod veľkej časti redakcie. Má skvelý Blog a diskusie pod článkami stále nepodliezajú akúsi minimálnu úroveň vkusu. O to väčším prekvapením je, keď túto úroveň podlezie novinár, ktorého komentáre patria na SMEčku k tým vlajkovým.
Akoby prekvapeniam nebolo dosť, pridá sa šéfredaktorka, ktorá to najskôr nechce rozmazávať, no nakoniec sa ospravedlní. Ospravedlnenie je síce pekné, keď mal syn 2 roky, tiež som to zaňho pár krát spravil. Za chvíľu syn pôjde do školy, preto som presvedčený, že nadišiel čas, aby svoje ospravedlnenia zvládal sám. A rovnako sám by to mal zvládnuť Tkačenko. Nedokážem si predstaviť zobrať si do úst človeka, ktorý zjavne nikomu verejne neublížil a smiať sa z jeho viery, či jeho tvorby v dôsledku jeho viery. To nemôže napadnúť rozumného človeka ani s tromi promile, jediné, čo mi napadá, je úrovňou školka, ale ani v škôlke nie sú posmešky tak hlboko pod prahom. V tomto asi súhlasím s Radičovou, že je na zváženie, či by sa k veciam verejným takýto človek mal ešte vyjadrovať.
Cením si slobodu slova, takže moja odpoveď by asi bola, že mal. U nás sa totiž k veciam verejným vyjadruje kde kto. Tak prečo nie Tkačenko? Že sa to chystá riešiť generálny prokurátor je smiešne, no byť šéfredaktorom denníka SME, tak poprosím pána Tkačenka, aby sa šiel k veciam verejným vyjadrovať niekam inam.
