O tom, že to bol veľký človek, nepochybuje snáď nikto. Veď pomaly v každom meste či mestečku je minimálne Štefániková ulica. Nie je sa ani čomu čudovať. Veď keď sa naklikáme na wikipédiu a nájdeme tam Štefánika, tak je tam že bol astronóm, politik, generál francúzskej armády. Ja dodám len, že bol aj letec. A lietadlá sa mu stali osudným. Zahynul 4. mája 1919 pri pristávacom manévri v Bratislave.
V roku 1990 vznikla na Slovensku strana SNS, ktorej členom je aj Rafael Rafaj. Tento pán, ktorého poznáme zo škandálu údajného podpisovania svojho predsedu Slotu, sa momentálne uchádza o post europoslanca. No prosím, nech si ide. Ale práve jeho bývalý šéf tu nedávno kritizoval Slovákov a burcoval do boja proti Maďarom. Medzičasom historka zľudovela a slogan Do tankov a na Budapešť už vyznieva skôr komicky. Niežeby to znelo niekedy inak, ale aspoň pár komikov na tom zarobilo.
Taktiež z tejto strany bol minister školstva, ktorý sa v rokoch 2006 až 2010 hral na vlastenca a na školy musela vlajka, štátny znak, text hymny, preambula ústavy a dokonca boli také návrhy, že budeme v škole spievať štátnu hymnu. Dačo prešlo, dačo nie. Vraj treba budovať vlastenectvo.
Dňa 5.mája sa internetom šírila správa, že Rafaj sa obliekol do uniformy, akú mal Štefánik a dokonca sa aj vyfotil tak, aby vyzeral ako Milan Rastislav Štefánik. Neviem komu čo chcel dokázať, ale ja to berem ako dehonestáciu pamiatky M. R. Štefánika. Iste, niekto mávne rukou a povie, veď čo, mňa to nezaujíma. Ale to je chyba. Ak budú naši politici dehonestovať našu minulosť na úkor ich peňaženky, a ešte sa hrdo hlásiť k strane, ktorá si dala meno po politickej strane, ktorá bojovala za slovenský národ, keď byť Slovákom bolo prinajlepšom ponižujúce, tak presne tí politici budú zodpovední za zánik Slovenského národa. Takto dal Rafaj mladým návod, ako si robiť srandu z vlastnej histórie.
A čo môžeme čakať ďalej? Žeby sochu Svätopluka na koni s AK-47 po vzore Černých barónov? Alebo žeby Štúra na Migu-29? Alebo by len stačilo inteligentných politikov?
